Peklo v ruskom zajatí! Bývalý väzeň prehovoril pred OSN: Z jeho slov o mučení MRAZÍ

Bývalí ukrajinskí zajatci a ukrajinskí predstavitelia v pondelok na neformálnom zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN obvinili Rusko zo systematického mučenia vojnových zajatcov a civilistov. Tvrdili, že ich Rusi zadržiavali v izolácii, bili, používali elektrické šoky aj sexuálne zneužívali. Moskva obvinenia na zasadnutí odmietla. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

• Bývalí ukrajinskí zajatci obvinili Rusko zo systematického mučenia a sexuálneho násilia.
• Ruská strana obvinenia odmietla a tvrdí opakové mučenie ruských zajatcov Ukrajinou.
• Ukrajinský vojak Lejva Garsija opísal každodenné bitie, elektrické šoky a znásilňovanie.
• Kyjev identifikoval vyše tristo miest zadržiavania zajatcov, v ruskom zajatí zostávajú tisíce.
• OSN zdokumentovala rozsiahle ruské mučenie Ukrajincov a menší, obmedzenejší rozsah ukrajinských zločinov.

Ruská diplomatka Marija Zabolocká označila Ukrajincami opisované násilie v zajatí v Rusku za dezinformačnú kampaň a tvrdila, že ruskí väzni na Ukrajine boli podrobení „mučeniu, ponižovaniu a morálnemu či fyzickému týraniu“.

Chuan Alberto Lejva Garsija, ktorý stále pôsobí v ukrajinskej armáde, povedal, že ho Rusi počas 1183 dní v zajatí týrali všetkými možnými spôsobmi. Ukrajinec, ktorého otec pochádza z Kuby, uviedol, že si ho vybrali práve pre jeho latinskoamerické meno a vraveli, že je žoldnier a americký špión.

„Áno... mučili ma,“ povedal novinárom po zasadnutí BR OSN. Išlo podľa neho nielen o verbálne a fyzické týranie, ale aj o každodenné bitie, elektrické šoky, extrémne cvičenia v mraze či sexuálne zneužívanie. Cieľom bolo psychicky ho zlomiť. „To všetko robili mne a väčšine mojich spolubojovníkov,“ uviedol.

Zatiaľ čo on mal podľa svojich slov šťastie a prežil, dvoch jeho priateľov ubili na smrť v detenčných centrách v Doneckej oblasti. Väzni tam boli podľa neho zadržiavaní v preplnených zariadeniach s nevhodnými podmienkami. Takmer všetci vojnoví zajatci trpeli úplavicou a mnohí z nich hladovali.

Aktivistku krymských Tatárov Lenie Umerovú, ktorá sa na slobodu dostala v rámci rusko-ukrajinskej výmeny zajatcov v roku 2024, zadržali Rusi, keď sa snažila navštíviť svojho ťažko chorého otca na Krymskom polostrove. Opísala, ako ju presúvali medzi siedmimi väzenskými zariadeniami, čo označila za „kolotoč represií“ a obvinila Rusko, že Ukrajincov v zajatí mučí.

Kyjev identifikoval viac ako 300 miest v Rusku a na okupovanom území Ukrajiny, v ktorých Rusi zadržiavali zajatcov. Aj keď sa v rámci výmen dostalo domov viac než 9000 Ukrajincov, v ruskom zajatí ich stále zostávajú tisíce. Ukrajinský diplomat Volodymyr Pavličenko vyzval na zvýšenie medzinárodného tlaku na Rusko a na vyvodenie zodpovednosti za to, ako zaobchádza s väzňami.

Zástupkyňa vysokého komisára OSN pre ľudské práva Claudia Fuentes Juliová upozornila na to, že podľa informácií, ktoré má OSN „úrady Ruskej federácie pokračujú v rozsiahlom a systematickom mučení a zlom zaobchádzaní s ukrajinskými vojnovými zajatcami a zadržanými civilnými osobami“.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) eviduje od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, popravy 129 ukrajinských vojnových zajatcov po ich zajatí a úmrtia 48 z nich vo väzbe, ktoré boli spôsobené mučením, odmietnutím lekárskej starostlivosti alebo inými neľudskými podmienkami zadržiavania. Viac ako polovica zajatcov tiež vypovedala o sexuálnom násilí vrátane znásilnenia, hromadného znásilnenia, úderov či elektrických šokov do genitálií.

OHCHR zdokumentovala aj prípady mučenia ruských a iných vojnových zajatcov zadržiavaných na Ukrajine, ale „v zásadne odlišnom rozsahu“, uviedla Fuentes Juliová. Približne polovica opýtaných Rusov a zajatcov z tretích krajín podľa nej uviedla, že v počiatočných fázach zajatia zažila zneužívanie.