Brat moderátora Mateja Sajfu Cifru, Tomáš, otvoril spolu s manželkou Stankou 13.komnatu. Rodičia malej Sáry žijúci v Bruseli sa museli vyrovnať s tou najhoršou správou. O druhého potomka náhle prišli v 38. týždni tehotenstva. Ultrazvuk ukázal, že ich synček Oskar nežije. Dvojica prehovorila o pôrode aj rozlúčke s bábätkom v podcaste Ľudskosť.

So stratou dieťatka sa museli vyrovnať pred rokom a pol. Počas tehotenstva nemala Stanka komplikácie a od lekárov počúvala, že Oskar sa ideálne vyvíja a je to perfektné bábätko. Termín pôrodu mala stanovený na koniec apríla. V polovici mesiaca išla na kontrolu k pôrodnej asistentke, no už cítila, že sa niečo deje. "Posledné dva dni som ho cítila menej intenzívne sa hýbať. Bolo mi to zvláštne, lebo on bol taký akčnejší ako bola Sárka," zaspomínala si.

Asistentka ju po kontrole upokojila, že cíti srdiečko a zmenšený pohyb môže spôsobovať aj blížiaci sa termín pôrodu. Stanke napriek povzbudivým slovám našepkávala intuícia, že niečo nie je v poriadku. Zahnala negatívne pocity a na ďalší deň išla na výlet do zoo aj s rodinou. Pocítila pravidelné kontrakcie, avšak pôrod sa nedostavil. "Išla som spať, o 3 ráno som sa zobudila a cítila som hroznú prázdnotu," začala opisovať s lámajúcim sa hlasom najhoršie chvíle.

Zobudila manžela a povedala mu, čo cíti. Chcel ju preto zobrať do nemocnice, no Stanka sa toho bála. "Vedela som, že mi povedia, že tam nie je, že je mŕtvy. Bála som sa čeliť tomu, čo sa mohlo stať," pokračovala s tým, že do zdravotníckeho zariadenia napokon vyrazili. Lekár ju vyšetril na ultrazvuku a povedal im správy, ktoré nechce počuť žiaden rodič. "Ja som sa pretočila na bok a začala som strašne kričať, lebo som to presne cítila a to bol pre mňa koniec sveta," dodala s tým, že tomu najskôr nechcela uveriť.

Synčeka napokon porodila prirodzene. "Vyšla som z toalety a ďalšiu kontrakciu mi praskla voda. Ďalšiu kontrakciu vypadlo dieťa. Takže ja som z dvoch centimetrov do 5 minút porodila, čo bolo neuveriteľné. Všetci boli v šoku. Ja som sa skrčila dolu na zem, na svoju jogovú podložku a porodila som si ho do rúk. Hneď som si ho dala na seba," vyrozprávala Stanka, podľa ktorej to bol na jednej strane krásny zážitok kvôli endorfínom a tomu, že drží dieťatko, ktoré nechcela pustiť. Boli s ním ďalšiu hodinu, kým ho zobrali lekári. Prehliadli ho, no nezistili nič.

Pár hodín po pôrode museli riešiť pohreb synčeka. Posledná rozlúčka prebehla o týždeň neskôr. Do Bruselu pricestovali aj Tomášovi bratia s manželkami a prišli aj kamaráti. "Mal normálne krátky obrad, kde sme povedali aj Stanka aj ja pár slov. Zahrali sme mu pekné pesničky a takto sme sa s ním rozlúčili," vraví Sajfov súrodenec.

Tomáš a Stanka chceli mať syna stále pri sebe a tak si vybrali spopolnenie. "Rozhodli sme sa, že ho nepochováme. Nevedeli sme sa rozhodnúť, že kam ho pochovať. Chceli sme ho mať so sebou. Dali sme ho spopolniť do takej peknej drevenej urničky a tú máme u seba doma," prezradil a manželka ho doplnila, že pri posteli v spálni si vytvorili malý oltárik. Majú tam fotky so synčekom, otlačok placenty a urničku.

Zlomení rodičia prehovorili aj o prvých týždňoch bez ich Oskarka. "Pre mňa boli veľmi ťažké. Keď sme sa vrátili z pôrodnice domov, tak nás tam čakala dcérka a tá v podstate nám pomohla sa vrátiť do každodenného života. Ale ja som mala taký pocit, že môj svet sa zastavil, ale vonkajší svet stále pokračoval. Môj svet sa v nemocnici zastavil tou smrťou, ale stále ľudia pokračovali v každodennom živote, " vyznala sa s bolesťou Stanka.

Aj keď rodičia prežívali najhoršie obdobie v ich živote, museli sa vzchopiť pre ich malú dcéru Sárku. "Ja som si tak hovorila, že kvôli tej mojej dcére sa musím z toho dostať a musím sa rýchlo z toho smútku dať späť do toho života," tvrdí Stanka, ktorá priznala, že si preto vtedy nedovolila smútiť.

"Samozrejme, keď si nedovolíš smútiť, ťa to dobehne, čo sa stalo a stále ten smútok nejakým spôsobom prichádza," dodala s tým, že dcérke smútiaci rodičia oznámili, že braček zomrel, veľmi opatrne. Povedali, že Oskarko sa z nemocnice nemohol vrátiť s nimi a išiel rovno do neba. Dievčatko mamičke napriek tomu stále chytalo bruško, ako keby tam mama mala bábätko. "Čo bolo najkrajšie, mi povedala asi pár dní po tom, čo som prišla z nemocnice ráno, to nemala ani tri roky, sa otočila ku mne a hovorí, že, mami neboj sa, Oskarko k tebe príde, keď bude zdravý. A vtedy ja som sa úplne rozplakala," uzavrela rocítená mama.