Podľa štúdie je viac ako 4 000 druhov dnešných zemiakov výsledkom kríženia divokých rastlín paradajok so zemiakovými druhmi z Južnej Ameriky, konkrétne s rastlinami z rodu Etuberosum. A došlo k tomu pred zhruba 9 miliónmi rokov.
Tento evolučný proces viedol k vzniku hľuzy, zdurenej a jedlej podzemnej časti rastliny, ktorú poznáme pri zemiakoch. Vedci analyzovali 450 genómov u pestovaných zemiakov aj 65 druhov divokých zemiakov.
Zistili, že každý druh zemiakov obsahuje genetický materiál ako z paradajok, tak z troch druhov Etuberosum z Čile. Moderné zemiaky sú takmer identické s Etuberosum, ale tieto rastliny nevytvárajú hľuzy, čo naznačuje, že zemiaky vznikli práve vďaka hybridizácii týchto dvoch druhov.
Paradajky a etuberosum majú spoločného predka spred približne 14 miliónov rokov. Pred krížením sa päť miliónov rokov vyvíjali oddelene. Vedci sa zamerali aj na gény zodpovedné za tvorbu hľúz. Gén SP6A, ktorý slúži ako spínač na spustenie tvorby hľúz, pochádza z paradajok. Ďalší dôležitý gén IT1, ktorý riadi rast stonky pod zemou, pochádza z rodu Etuberosum.
„Bez týchto génov by hybridná rastlina nebola schopná tvoriť hľuzy, t. j. zemiaky,“ vysvetlili vedci. Podľa nich sa táto udalosť odohrala v čase, keď sa Andy dvíhali, čo viedlo k zmenám v ekosystémoch. Práve odolnosť a prispôsobivosť prvých zemiakov im umožnila rozšíriť sa a vyvinúť do mnohých druhov.
„Vývoj hľúz poskytol zemiakom obrovskú výhodu v drsnom prostredí, čo viedlo k prudkému nárastu druhovej rozmanitosti, od ktorej sme dnes závislí,“ povedal profesor Se-wan Chuang. Štúdia bola uverejnená v časopise Cell.