Európa sa v roku 2026 stretáva s nečakanými meteorologickými zmenami a mnohí sa pýtajú, či nás ešte prekvapí neskorý a prudký návrat zimy, píše web meteogiornale.it. Klimatické anomálie z uplynulých mesiacov totiž zaskočili nielen bežných ľudí, ale aj tie najpokročilejšie výpočtové centrá. Podľa aktuálnych synoptických máp sa od východu smerom k Európe pomaly presúvajú masy ľadového vzduchu, ktoré majú potenciál výrazne znížiť teploty.
Hoci koniec februára priniesol do krajín ako Francúzsko či Španielsko rekordné, takmer 30-stupňové horúčavy a počasie na krátke rukávy, zima ešte nemusí byť definitívne na ústupe. Štatistiky z uplynulého mesiaca ukazujú dva výrazné extrémy: sériu silných zrážok trvajúcu zhruba 20 dní, ktorú následne vystriedala mimoriadne silná tlaková výš plná teplého vzduchu.
Táto anomália spôsobila, že zima sa v mnohých častiach Európy skončila s výrazne nadpriemernými teplotami. Paradoxom je, že mnohé klimatické indexy, vrátane správania polárneho víru, pôvodne naznačovali oveľa tuhšiu zimu. Skutočné mrazy nakoniec paralyzovali len Škandináviu a zovreli do ľadového zovretia časť východnej a strednej Európy, zatiaľ čo južnejšie oblasti zostali ušetrené. Odborníci však dvíhajú varovný prst.
Tlakové níže sa momentálne sťahujú na juh nad Stredozemné more, zatiaľ čo na severe mohutnejú oblasti vysokého tlaku. Táto konfigurácia môže teoreticky stiahnuť do Európy ľadový vzduch priamo z Ruska a Sibíri - tzv. Beštia z východu. Takýto spätný ráz zimného počasia, sprevádzaný silnými retrográdnymi prúdmi, by zasiahol prírodu, ktorá sa už prebudila pod vplyvom predčasného tepla. Predčasne rozkvitnuté rastliny by mohol spáliť mráz, čo by malo katastrofálne následky pre poľnohospodárstvo, podobne ako sa to stalo na jar v roku 2017.
Zároveň s týmito hrozbami prebieha v globálnom meradle obrovská zmena. Dlhoročný chladný fenomén La Niña oficiálne skolaboval a uvoľnil priestor rýchlo sa rozvíjajúcemu El Niñu, uvádza Severe Weather. Najnovšie analýzy oceánov odhaľujú výrazné otepľovanie pod hladinou v tropickom Pacifiku. Očakáva sa, že tento jav by mohol do konca roku 2026 dosiahnuť úroveň takzvaného „Super El Niño“. Takéto extrémne oteplenie dokáže zásadne zmeniť globálne dýzové prúdenie (jet stream) a spustiť dominový efekt, ktorý ovplyvní počasie nielen v Severnej Amerike, ale priamo aj v Európe.
Hoci hlavný vplyv fenoménu El Niño pociťuje najmä americký kontinent, Európa rozhodne nezostane bokom. Analýzy historických dát z rokov s podobným prechodom naznačujú, že v lete by sa nad východným severným Atlantikom mohla vytvoriť oblasť nízkeho tlaku. Tá by západnej polovici Európy mohla priniesť normálne až podpriemerné letné teploty, zatiaľ čo stredná a východná Európa (vrátane našej oblasti) by čelila nadpriemernému teplu. Tieto modely sa zhodujú aj s aktuálnymi dlhodobými predpoveďami na leto 2026, ktoré pre našu oblasť rátajú s teplotami nad hranicou normálu.
Najvýraznejšie sa však vplyv rozvíjajúceho sa Super El Niña prejaví počas zimy 2026/2027. Historické dáta z rokov so silným El Niñom ukazujú pre Európu trend chladnejších zím, predovšetkým v severných častiach kontinentu, odkiaľ sa mrazy môžu občasne šíriť aj do západných a stredných oblastí.
Hoci Európa nie je pod priamym a primárnym vplyvom tohto tichomorského fenoménu, zmeny v rozložení tlaku nad severným Atlantikom fungujú ako „nárazník“, ktorý prenáša globálne klimatické extrémy aj na starý kontinent. Predpovede sa budú v nasledujúcich mesiacoch ešte spresňovať, no už teraz je jasné, že rok 2026 prinesie do Európy zásadné a citeľné výkyvy počasia.
