Koktejl.sk
Katarína Šimurka Feldeková sa musí vyrovnávať so smrťou ďalšieho milovaného človeka. Vlani v októbri náhle zomrel jej manžel Richard Šimurka († 55). Príčinou úmrtia bola zástava srdca. Pred pár dňami zasiahol hudobníčku skon jej mamy Oľgy Feldekovej († 82), s ktorou mali blízky vzťah.
Zronená dcéra prozaičky, novinárky, scenáristky, dramaturgičky a glosátorky poslala do neba dojímavý odkaz. "Ďakujem, mamička moja. Pozdravuj Riška a ochraňujte nás pred všetkým zlým," napísala Katarína a jej slová vhnali slzy do očí nejednému fanúšikovi. Doma k fotke zosnulého manžela priložila aj záber najdôležitejšej ženy v živote a obom zapálila sviečku. "Láska je večná," uviedla Šimurka Feldeková.
Na sociálnej sieti sa tiež zamyslela nad číselným prepojením, ktoré si všimla zrejme len ona. "Som racionálna. Ale aj otvorená. Pripúšťam a nepopieram. Jednoducho alibistka. Narodila som sa 16. mája. Môj Riško sa narodil v roku 68. Umrel 6. októbra minulý rok. Bolo 16 stupňov. Moja mamička umrela tiež šiesteho. Len decembra. Bolo 6 stupňov," poukázala umelkyňa. Poznamenala tiež, že Oľge Feldekovej vypršal občiansky preukaz, preto jej pred mesiacom vybavila nový.
"Dátum vydania je na ňom 6. novembra. Je číslo 6 diablovo číslo? Nie je. Môj ocko sa narodil v roku 36. Moja dcérka sa narodila tiež 16. Na číslo 6 nedám dopustiť. Je spojené s najvzácnejšími ľuďmi v mojom živote. Číslo 6 si budem vždy uctievať a vždy, keď ho niekde zbadám, spomeniem si intenzívne na tých najúžasnejších ľudí, ktorí môj život skrášlili a spravili ho zmysluplným. Je mi smutno. Ale silu mám za šiestich," dodala veľavravne.
Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960 - 1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí).
Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 - 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 - 1990), od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe.
Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.
Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.
Koktejl.sk
