Koktejl.sk
Cestovanie po Slovensku autom, vlakom či najnovšie aj lietadlom dokáže byť náročné. Zájazdové predstavenia, ako je napríklad hra Shirley Valentine, s ktorými precestuje krajinu od západu až na východ, majú aj svoju odvrátenú stránku. "Hovoríme tomu síce čaro zájazdového divadla, ale v skutočnosti je to rehoľa. Chodiť po slovenských cestách a nedokončených diaľniciach je veľmi únavné.” uviedla pre Koktejl.sk obľúbená herečka. Stretnutia s priaznivcami našťastie všetko vyvažujú.
“Vďaka zájazdovým predstaveniam totiž dostávame spätnú väzbu aj od ľudí, ktorí sa do Bratislavy alebo iného väčšieho mesta len tak nedostanú. Obrovská vďačnosť ľudí, za ktorými s predstavením pricestujeme, nás potom na revanš dobíja. A stojí to aj za tú štvorhodinovú cestu tam, trojhodinové odohraté predstavenie a štvorhodinú cestu v noci naspäť domov," priznáva hviezda Slovenského národného divadla, ktorá od februára účinkuje spolu s kolegom Jozefom Vajdom v hre Šťastie. To má v repertoári Divadlo Andreja Bagara v Nitre a uvedie ho každý mesiac.
Keď dáme krásnu prírodu bokom a nazrieme sa na cestovanie negatívnou optikou, tak sa nám pred očami neraz zračia výmoly, nedokončené autostrády a horiace vozne. Dlhodobo zanedbávaná infraštruktúra nemôže byť našou pýchou. V prípade hercov z Bratislavy a okolia je to ale pomyselná diaľnica priamo k ich fanúšikom a ku kšeftom. Hodiny strávené na slovenskom asfalte, miestami ementálového typu, a na prašných hradských cestách končia vykúpením aj pre herečku Michaelu Čobejovú. Aj ona pravidelne naráža na slovenskú realitu a rovnako ako hviezdna Zdena si neberie servítku pred ústa. Ostatne si pustila jazyk na špacírku, keď mala okomentovať nakrúcanie romantického seriálu Miša v Košiciach.
Projekt vyrábali pre streamovaciu platformu JOJ Play a od februára sa už vysiela. „Jednoznačne najťažšie bolo dochádzanie do Košíc. Že stále nemáme diaľnicu alebo rýchlovlak do Košíc, považujem za nonsens,” uviedla pre JOJku úspešná herečka a filmová producentka. Presuny medzi metropolami sa v tom čase ešte nedali riešiť letecky a štáb tak využíval cestnú sieť, aká je k dispozícii. Čobejová si chuť pokaziť nedala a podľa vlastných slov si rada spomína na krásne centrum Košíc, výborné jedlo, nádherné mestské zákutia, Hrnčiarsku uličku a na milých ľudí. Bavila ju aj postava, ktorú stvárnila.
Takmer celodenné cestovanie za fuškou je dobre známe i hercovi Jozefovi Vajdovi. "Čaro zájazdového divadla je úžasné. Celý život sme totiž zvyknutí na dosky nášho kamenného Národného divadla. Pravidelne tam za nami chodia naši stáli diváci a máme tam vďaka nim vypredané hľadisko. Niekedy však práve vďaka nim zabúdame na to, že úžasní diváci, ktorí si nás hercov radi pozrú naživo v hereckej akcii, sú po celom Slovensku," povedal nám Jozef, čím vysvetlil, prečo tortúru absolvuje.
"Stačí vycestovať kúsok za Bratislavu, aby ste sa presvedčili, že ľudia, ktorí sami nemajú možnosť pravidelne navštevovať SND, sú neskutočne vďační za to, že prídeme my za nimi. A čím sme ďalej od Bratislavy, tým viac pociťujeme ich radosť a priazeň. Osobne si to neskutočne vážim, a preto považujem za poslanie a povinnosť cestovať za nimi," doplnil Vajda, ktorý so spomínanou Studenkovou hviezdia v Šťastí nitrianskeho divadla.
Koktejl.sk
