Polesný z Nevery po slovensky bojoval 10 rokov s rakovinou: Smutné slová pred smrťou

Kto by nepoznal polesného z filmu Juraja Jakubiska Nevera po slovensky, ktorého si v roku 1980 zahral Otto Lackovič (✝ 80). Rodák z Hlohovca bol počas SNP ťažko ranený a pobudol si dlhé týždne v nemocnici s prestreleným ramenom. O jazve, ktorá mu po tom ostala vedel iba málokto.

Hereckí kolegovia, ktorí s Lackovičom spolupracovali ho mali radi a opisovali ho ako temperamentného, ​​priameho a férového chlapa. „Kým herec chodí, počuje a vidí, môže hrať do deväťdesiatky. A ja hrám od svojich osemnástich, takže nejakú prax už mám,“ povedal kedysi Lackovič pre české médiá.

Na sklonku života si už z herectva netešil, aj keby sa ešte veľmi rád postavil pred divákov. Domnieval sa, že mladí si o ňom môžu myslieť, že už je starý, nemôže si spomenúť na text a iba by zdržiaval.

V roku 2003 sa už pomaly zmieroval s údelom dôchodcu. „Som už starý a pokojný dedko. Budem mať 77 rokov a stojí to za prd. Toto už nie je žiadna perspektíva,“ prezradil Lackovič, ktorý 10 rokov bojoval s rakovinou pľúc pre český Blesk.

Česko-slovenský divadelný, filmový a dabingový herec Otto Lackovič sa narodil 5. apríla 1927 v Hlohovci. Svojmu hereckému remeslu sa venoval od svojich osemnástich rokov na divadelných doskách, filme i dabingu.

Účastník SNP, po vojne hral v divadlách v Nitre, Michalovciach, Prešove a Žiline. Po roku 1955 odišiel do Prahy, kde pôsobil v Divadle satiry, ktoré Werich premenoval na Divadlo ABC. Neskôr, pôsobil v Mestských divadlách pražských. Na divadelných doskách stvárnil napríklad M. Antoniusa v Caesarovi, Talbota v hre Vzostup Orfea, Lóvborka v Hede Gablerovej.

Hral v desiatkach filmov, napríklad Můj přítel Fabián, Nesmrtelná teta, Trhala fialky dynamitem a Sestřičky. Úlohu Róma si zahral v troch filmoch režiséra Dušana Kleina - Radikální řez, Kdo se bojí, utíka a ponúkol mu aj úlohu rómskeho holiča Pištu. Videli sme ho aj v známych seriáloch Bylo nás pět, Synové a dcery Jakuba skláře, Rodáci, 30 případů majora Zemana a iných.

Neskôr si Otto Lackovič občas hral v Divadle Skelet Pavla Trávnička i v pražskom Divadle na Jezerce. Tam si ako hosť zahral v komédii Kaviár nebo čočka. Za celoživotné herectvo v dabingu (okrem iných stvárnil aj zloducha Rollinsa vo Winnetouovi) mu Nadácia Život umelca udelila cenu Senior Prix. V jednom z rozhovorov sa priznal, že by už raz chcel nahovoriť zamilovaného dedka, lebo celý život dabuje len zloduchov.