Čo sa deje s DNA ľadových medveďov? Vedci odhalili šokujúce dôsledky klimatickej zmeny

Vedci z Anglicka potvrdili, že vyvoláva genetické zmeny u ľadových medveďov v severnom Atlantiku. Vyplýva to z nového výskumu, v ktorom po prvý raz preukázali štatisticky významnú súvislosť medzi rastúcimi teplotami a zmenami DNA u voľne žijúceho druhu cicavcov. Vedci objavili silnú väzbu medzi zvyšujúcimi sa teplotami v juhovýchodnom Grónsku a zmenami v DNA ľadových medveďov. Tieto genetické zmeny im môžu pomáhať lepšie sa prispôsobovať vyšším teplotám spôsobeným globálnym otepľovaním.

„Stále musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme znižovali globálne emisie uhlíka a spomaľovali nárast teplôt,“ varovala autorka štúdie doktorka Alice Godden z University of East Anglia s tým, že príroda sa síce snaží prispôsobiť, ale tým, kto nakoniec na prudkú zmenu klímy doplatí, bude človek.

Jej tím analyzoval vzorky krvi ľadových medveďov z dvoch oblastí Grónska – zo severovýchodu a z juhovýchodu. Cieľom bolo porovnať aktivitu skákajúcich génov, teda sekvencií DNA, ktoré sa môžu presúvať z jedného miesta v genóme na iné. Tento pohyb môže zapínať alebo vypínať určité gény, čo vedie k zmenám vlastností organizmu. Zároveň však môže vytvárať aj škodlivé genetické mutácie.

„Skákajúce gény sú molekuly, ktoré nezostávajú na jednom mieste. Kopírujú samy seba a voľne sa presúvajú a je pravdepodobnejšie, že to budú robiť vtedy, keď je živočích – v tomto prípade – veľmi prehriaty alebo hladujúci. Je možné, že v dôsledku aktivity skákajúcich génov vzniknú škodlivé mutácie. Je však pravdepodobné, že ich bunky opravia a nebudú odovzdané ďalším generáciám medveďov,“ myslí si Godden.

Vedci už vopred vedeli, že teploty v severovýchodnej časti Grónska sú nižšie a stabilnejšie než v juhovýchodnej oblasti, ktorá je výrazne teplejšia a má menej morského ľadu. Podľa očakávania bola aktivita skákajúcich génov vyššia práve u medveďov z juhovýchodu, čo zodpovedá vyšším teplotám v tejto oblasti.

Z výsledkov vyplýva, že ľadové medvede v juhovýchodnom Grónsku sa prirodzene prispôsobujú čoraz náročnejším podmienkam, kde sú vyššie teploty a ľadová pokrývka je rozdrobená. U tejto populácie sa niektoré gény spojené s tepelným stresom, starnutím a metabolizmom správajú odlišne než u severnejších populácií.