Koktejl.sk
Aleema Ali utrpela vážne popáleniny na polovici tela a prišla o sedem prstov po tom, čo jej na hlave vzbĺkol šampón proti všiam, keď mala 12 rokov. Teraz, o deväť rokov neskôr, študuje na univerzite a pripravuje sa na povolanie poradkyne, aby mohla pomáhať ľuďom s podobnými traumatickými skúsenosťami, informuje o tom The Mirror.
„Keď mi vlasy začali horieť, mama začala kričať. Najprv som nechápala, čo sa deje, pretože horeli len vlasy, takže som necítila bolesť. Potom som uvidela svoj odraz v okne a ostala som v šoku stáť bez pohybu,“ spomína Aleema.
Plamene sa rýchlo rozšírili až na pokožku hlavy. „Zrazu som pocítila neznesiteľnú bolesť. Keď ma záchranár uložil do sanitky, kričala som na neho, aby ma uspal, lebo som tú bolesť nedokázala zniesť. Ďalšie, čo si pamätám, je, že som sa zobudila o šesť týždňov neskôr,“ dodáva.
Aleema, ktorá pochádza z britského Bradfordu, bola v decembri 2016 doma z internátnej školy na vianočných prázdninách. Zistila, že má vši, a jej mama jej aplikovala liečivý šampón. Keď chcela obal vyhodiť do koša, prešla okolo zapnutej sporákovej platne. Prípravok bol mimoriadne horľavý a jej vlasy okamžite vzbĺkli.
Najskôr si neuvedomovala vážnosť situácie. Až keď začula mamin krik a uvidela sa v odraze, pochopila, že má hlavu v plameňoch. Oheň sa šíril po celej dĺžke vlasov až k pokožke hlavy. Na krik pribehla aj jej sestra, ktorá bola v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva. Vytiahla Aleemu von z domu. Dievča od bolesti na približne 30 sekúnd odpadlo. Duchaprítomná sestra zobrala bundu náhodného kuriéra a podarilo sa jej plamene uhasiť.
Záchranári ju okamžite previezli do nemocnice. Utrpela popáleniny na polovici tela, prišla o sedem prstov a počas hospitalizácie podstupovala každodenné operácie. Šesť týždňov bola v kóme a celkovo strávila v nemocnici deväť mesiacov.
„Rodičia mi hovorili, aby som sa nepozerala do zrkadla, pretože som vyzerala úplne inak. Pomohli mi pripraviť sa na to najhoršie. Keď som sa napokon pozrela na svoj odraz, nebolo to také ťažké, ako som čakala, pretože som si už v hlave predstavila najhorší scenár,“ hovorí Aleema.
Po prebudení sa musela znovu naučiť chodiť, rozprávať a jesť. „Cítila som sa, akoby som sa vrátila do detstva, ako bábätko,“ dodáva. Po návrate domov v auguste 2017 sa o ňu zdravotné sestry starali ešte šesť hodín denne. Rok sa vzdelávala doma a v septembri 2018 nastúpila do novej školy. „Bolo veľmi ťažké prísť do novej školy, keď som vyzerala úplne inak ako ostatní,“ priznáva.
Dnes má 21 rokov a študuje na univerzite odbor poradenstvo. Stále podstupuje operácie a nedávno jej lekári transplantovali kožu z oblasti slabín, aby jej vytvorili ušné lalôčiky a mohla nosiť náušnice. Svoj príbeh zdieľa aj na sociálnych sieťach, kde otvorene hovorí o živote po ťažkom úraze.
„Aj po deviatich rokoch mám zlé dni. Keď na mňa ľudia na ulici zízajú, je to ťažké, ale učím sa to zvládať. Táto nehoda nás ako rodinu veľmi posilnila a naučila nás byť odolnejšími a otvorenejšími,“ uzatvára Aleema. Napriek pokrokom má stále problém s niektorými bežnými činnosťami. Každý deň však robí malé kroky vpred a svojou silou inšpiruje ďalších.
Koktejl.sk
