Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok na Facebooku reagoval na list predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, v ktorej EK žiada od členských štátov Európskej únie viac financií na podporu Ukrajiny. Premiér v príspevku odmietol všetky tri návrhy foriem financovania Ukrajiny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
- Viktor Orbán odmietol návrhy Európskej komisie na financovanie Ukrajiny.
- EK žiada členské štáty o 135 miliárd eur pre Ukrajinu.
- Von der Leyenová navrhla tri formy financovania vojnových nákladov.
- Orbán označil návrhy za absurdné a kritizoval ďalšie financovanie vojny.
- Maďarský premiér zdôrazňuje potrebu dosiahnuť mier na Ukrajine.
Von der Leyenová požiadala členské štáty EÚ o 135 miliárd eur a navrhla tri spôsoby financovania. Orbán označil všetky tri možnosti za absurdné a poznamenal, že zámerom Maďarska je zamerať sa na dosiahnutie mieru. K spomínanej sume premiér poznamenal, že je „cenou za pokračovanie vojny“.
„Prvým návrhom formy financovania je, aby sa členské štáty zložili dobrovoľne z vlastných rozpočtov. Akoby nemali nič lepšie na práci. Druhou možnosťou je známy bruselský kúzelnícky trik - čerpanie spoločného úveru. Dnes na vojnu nie sú peniaze, takže za ňu zaplatia naše vnúčatá. Je to absurdné,“ píše v príspevku maďarský premiér.
Tretí návrh, ktorý označil Orbán za „pohodlné riešenie“, by sa týkal zmrazených aktív. Podľa maďarského premiéra sú dôsledky tejto možnosti nepredvídateľné a Úniu by čakalo množstvo súdnych sporov a kolaps eura.
„Voľme teda zdravý rozum. Prestaňme financovať vojnu, ktorú nemožno vyhrať, a posielať peniaze skorumpovanej ukrajinskej vojnovej mafii a sústreďme svoje úsilie na dosiahnutie mieru. Je čas vrátiť sa z bruselskej slepej uličky,“ uzavrel Orbán.
Predsedníčka EK v pléne Európskeho parlamentu (EP) 13. novembra v Bruseli vyhlásila, že je nevyhnutné dostať ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu a ukončiť vojnu na Ukrajine. Zdôraznila, že Komisia pracuje na možnostiach, ako pokryť finančné potreby Kyjeva na nasledujúce dva roky, k čomu sa na októbrovom summite EÚ prihlásili aj lídri členských štátov. Ako najefektívnejšie riešenie opäť označila takzvanú reparačnú pôžičku financovanú zo zmrazených ruských aktív.
