Lucia Satinská o nemanželskej dcére slávneho otca: Je to niečo neakceptovateľné!

Od smrti jedného zo zakladateľov moderného, inteligentného slovenského humoru, herca, komika, dramatika a spisovateľa onedlho uplynie 20 rokov. Július Satinský zomrel v Bratislave 29. decembra 2002 vo veku 61 rokov. Legendárny slovenský herec Jozef Kroner nazval dvojicu Lasica-Satinský apoštolmi slovenského humoru. Duo komikov sa zrodilo v šesťdesiatych rokoch. V zložitých politických pomeroch prinieslo vo svojej tvorbe prejav slobody a charakteristický rukopis, ktorý smeroval až k nonsensovej klauniáde.

Július Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. V roku 1966 vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Spolu s Milanom Lasicom vytvoril intelektuálnu komediálnu dvojicu. Od roku 1959 vystupovali vo vlastných autorských programoch. Ako vysokoškoláci predvádzali svoje autorské dialógy počas tzv. Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. V rokoch 1964 až 1967 pôsobil Satinský ako dramaturg v Československej televízii.

Na konci 60. rokov účinkoval spolu s Lasicom v bratislavskom Divadelnom štúdiu zastrešujúcom niekoľko súborov, pričom predstavenie Soirée (1968) si okamžite získalo publikum. V roku 1970 im pre kritiku okupačných pomerov zakázali na Slovensku umeleckú činnosť a divadlo zatvorili. Umelcov prichýlilo kabaretné divadlo Večerní Brno (1971 - 1972). Po návrate na Slovensko účinkoval Július Satinský na Novej scéne, najskôr v rokoch 1972 až 1978 v spevohre, potom až do roku 1989 v činohre. Vo svojich hereckých kreáciách využíval hyperbolu, kontrasty a nonsensy, ktorými vypointoval javiskovú výpoveď.

V roku 1982 vzniklo v priestoroch Tatra revue poetické a kabaretné divadlo Štúdio S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S. V ňom začali Lasica so Satinským pôsobiť ako dvojica v obľúbenom programe Nikto nie je za dverami. Na klavíri ich sprevádzal Jaro Filip, ktorý s nimi spolupracoval aj na kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami. Medzi známe hry, ktoré v priestore uviedli patria Deň radosti (1986), výber zo starších dialógov Jubileum (1990), Náš priateľ René (1991).

Okrem herectva sa Július Satinský venoval tiež spisovateľskej činnosti. Medzi jeho známe knihy patria Rozprávky uja Klobásu (1996), Chlapci z Dunajskej ulice (2002) alebo Čučoriedkareň (2002). Neskôr vyšli knihy spomienok na Júliusa Satinského s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Bledomodrý svet Júliusa Satinského, pod ktorú sa autorsky podpísal Milan Lasica a Jan Kolář (2004). Vďaka editorskej práci dcéry obľúbeného komika, Lucii Molnár Satinskej, vyšli v roku 2018 Gundžovníky zachytávajúce korešpondenciu medzi Satinským a jeho rodinou, ktorej časť emigrovala.

Satinský v mladosti prepadol kráse talentovanej tanečnice a prekladateľky Oľgy Lajdovej. Manželmi boli dvadsať rokov. Všetko zničila hrozná tragédia. V roku 1985 sa Oľga utopila pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch. Netrvalo dlho a Satinský sa opäť oženil. Jeho druhou manželkou sa stala lekárka Viera. Ich rodina sa rozrástla o dcéru Luciu (36) a syna Jána (35).

Pred rokmi vyplávala na povrch šokujúca informácia. Legendárny komik bol otcom aj tretieho dieťaťa. Júlia (36) sa narodila ešte pred potomkami z jeho druhého manželstva. Život pripomína, že Satinského najstaršia dcéra je plodom krátkej, no intenzívnej lásky. Narodila sa tri mesiace po tom, ako komik opäť viezol do chomúta. Viera sa o Júlii dozvedela z médií, ale dievča prijala do svojho života rovnako ako jej deti.

Luciu táto téma očividne škrie, no nemá problém o nej hovoriť. Najradšej by sa o nej porozprávala priamo so slávnym otcom. "Ako matka si hovorím, že je to niečo neakceptovateľné, ak dospelí urobia niečo také svojim deťom… Toto je napríklad vec, ktorú by som si so svojím otcom chcela vyrozprávať, pohádať sa, vysvetliť si to…“ povedala otvorene pre týždenník.