Koktejl.sk
Časovo obmedzené stravovanie, jedna z foriem prerušovaného pôstu, sa zameriava na to, kedy ľudia jedia, nie primárne na obmedzovanie kalórií. Typicky ide o konzumáciu jedla vo vopred danom časovom okne, napríklad medzi desiatou a osemnástou hodinou. Cieľom je dopriať telu dlhšiu pauzu bez trávenia a umožniť metabolické zmeny, ako je spaľovanie tukov namiesto spaľovania glukózy.
Vedci z Národnej taiwanskej univerzity upozorňujú, že autori doterajších výskumov sa sústredili hlavne na to, či tento prístup funguje, ale menej na rolu načasovania a dĺžky stravovacieho okna. V novej analýze ukazujú, že to, kedy ľudia jedia, môže byť rovnako dôležité ako to, ako dlho jedia. Štúdiu publikoval časopis BMJ Medicine.
Autori zistili, že stravovanie skôr počas dňa podporuje lepšie metabolické zdravie než neskorý príjem potravy, a to aj pri rovnakom časovom rozsahu. Najlepšie výsledky dosahovali ľudia, ktorí zjedli posledné jedlo pred sedemnástou hodinou. Tento režim bol spájaný so zlepšením telesnej hmotnosti, hladiny inzulínu a ďalších metabolických ukazovateľov.
Jedlo medzi sedemnástou a devätnástou hodinou bolo podľa vedcov stále priaznivejšie než stravovacie okná, ktoré začínali po deviatej hodine a končili kedykoľvek po devätnástej hodine. Naopak horšie výsledky súviseli s neskorým stravovaním a dlhšími časovými oknami.
„Celkovo bolo časovo obmedzené stravovanie spojené s konzistentným zlepšením telesnej hmotnosti, indexu telesnej hmotnosti, množstva telesného tuku, obvodu pása, systolického krvného tlaku a hladín glukózy nalačno, inzulínu nalačno a triglyceridov v porovnaní s bežnou stravou. Časovo obmedzené stravovanie v ranejšej časti dňa bolo lepšie než neskoré časovo obmedzené stravovanie,“ uviedli autori.
Koktejl.sk
