Najsilnejší oceánsky prúd na Zemi, Antarktický cirkumpolárny prúd (ACC), spomaľuje kvôli klimatickým zmenám vyvolaným ľudskou činnosťou. Do roku 2050 by sa jeho rýchlosť mohla znížiť až o dvadsať percent, čo by mohlo mať katastrofálne dôsledky pre globálnu klímu. ACC prúdi v neprerušenom kruhu okolo Antarktídy.
Tento silný prúd je kľúčovou súčasťou globálneho oceánskeho pásu, ktorý rozvádza vodu, teplo a živiny po celej planéte. Avšak kvôli topeniu antarktického ľadu sa do oceánu dostáva veľké množstvo sladkej vody, čo mení salinitu a narúša procesy, ktoré tento prúd poháňajú.
„Oceán je extrémne zložitý a krehko vyvážený systém. Ak sa tento prúd rozbije, môžeme čeliť vážnym dôsledkom – väčšej klimatickej variabilite, extrémnejším výkyvom počasia a rýchlejšiemu globálnemu otepľovaniu, pretože oceán prestane efektívne pohlcovať oxid uhličitý,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie doktor Bishakhdatta Gayen z Univerzity v Melbourne. Podobne ako jeho náprotivok na severe, Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), je ACC poháňaný hustou, slanou a studenou vodou.
Akonáhle v oceáne vznikne morský ľad, zvyšná voda sa stáva extrémne slanou a klesá do hlbokých zón, odkiaľ prúdi na sever a prenáša kyslík aj oxid uhličitý. Keď sa však klíma otepľuje a ľad v Antarktíde sa topí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, tento jemne vyladený systém sa rúca. Spomalenie ACC by mohlo spôsobiť, že tento prúd prestane efektívne absorbovať teplo z atmosféry, čím by došlo k ďalšiemu zosilneniu globálneho otepľovania.
Okrem klimatických vplyvov by oslabenie ACC malo ničivé dôsledky aj pre ekosystémy Antarktídy. Prúd totiž funguje ako fyzická bariéra, ktorá bráni invazívnym druhom v prenikaní na kontinent. Antarktický ľadovec obsahuje približne deväťdesiat percent všetkej sladkej vody na Zemi, a ak by sa roztopil, morská hladina by sa dramaticky zvýšila.