Prečo sa minúta na bežeckom páse zdá nekonečná? Vedci odhalili šokujúci trik mozgu, ktorý vás oberá o čas!

Pocit, že minúta na bežeckom páse trvá nekonečne dlho, nie je len subjektívny dojem. V novom výskume vedci ukazujú, že beh skutočne mení naše vnímanie času a vedie k tomu, že dĺžku cvičenia systematicky nadhodnocujeme.

Vedci požiadali dvadsaťdva účastníkov experimentu, aby sa po dobu dvoch sekúnd dívali na obraz na displeji a následne posúdili, či sa nasledujúci obraz zobrazil rovnakú dobu. Tento úkon plnili za rôznych podmienok – pri státí na mieste, pri chôdzi vzad a pri behu na bežeckom páse.

Z analýzy výsledkov vyplýva, že pri behu účastníci nadhodnocovali plynutie času približne o deväť percent. Inými slovami, beh, ktorý podľa bežcov trval šesťdesiat sekúnd, v skutočnosti trval približne 54,6 sekundy.

Doterajšie výskumy naznačovali, že tento jav súvisí najmä so zvýšenou srdcovou frekvenciou počas fyzickej záťaže. V novej štúdii však ukázali iný mechanizmus. Podľa autorov je hlavným faktorom množstvo mozgových zdrojov potrebných na udržanie rovnováhy a koordinácie pohybov pri behu.

„Presné vnímanie plynutia času je nevyhnutné pre mnoho každodenných činností, subjektívny pocit dĺžky udalostí však často nezodpovedá ich skutočnej fyzickej dĺžke,“ uvádzajú autori štúdie, publikovanej v odbornom časopise Scientific Reports.

Z výskumu tiež vyplýva, že skreslenie vnímania času nevzniká iba pri behu. Chôdza vzad vedie k podobnému efektu, keď účastníci nadhodnocujú plynutie času približne o sedem percent. Hoci beh výraznejšie zvyšuje srdcovú frekvenciu ako chôdza vzad, mieru časového skreslenia mali obe aktivity veľmi podobnú.

Podľa autorov to silno naznačuje, že príčinou nie je fyziologická námaha, napríklad zvýšená srdcová činnosť, ale skôr kognitívne úsilie potrebné na kontrolu pohybu. „Výsledky tejto štúdie naznačujú, že by sme mali byť veľmi opatrní pri interpretácii skreslenia vnímania času počas fyzických aktivít ako odrazu fyziologických zmien. Výsledky tiež vyzývajú vedeckú komunitu zaoberajúcu sa vnímaním času, aby zohľadnila potenciálne mätúcu úlohu kognitívnych faktorov zapojených do vykonávania zložitých motorických činností,“ vysvetlili.

Skreslené vnímanie času sa pritom netýka len športu. Podobný efekt sa objavuje napríklad pri čakaní na autobus alebo na ohriatie jedla v mikrovlnnej rúre, keď sa doba čakania často zdá dlhšia, než v skutočnosti je. Naopak, pri príjemných činnostiach, ako je dovolenka alebo zábava, má čas tendenciu „letieť“.