25. mar. 2025 o 09:30
žani, TASR, Koktejl

Legendárny Štefan Kvietik († 90): Prečo odmietol Sieň slávy! S týmto mal veľký problém

placeholder
Slovenský herec Štefan Kvietik.
Zdroj: TASR

Slováci oplakávajú smrť hereckého velikána.

Domáce promi
25. mar. 2025 o 09:30
Legendárny Štefan Kvietik († 90): Prečo odmietol Sieň slávy! S týmto mal veľký problém

Slováci oplakávajú smrť hereckého velikána.

V piatok (21. 3.) naposledy vydýchol slovenský filmový, divadelný a rozhlasový herec Štefan Kvietik († 90). Napriek tomu, že sa už pred rokmi stiahol do úzadia, Slováci ho milovali. Fanúšikovia mali možnosť ho opäť vidieť na pódiu minulý rok v decembri, kedy spravil výnimku a prijal pozvanie do Kabaretu Milana Markoviča, pripomína pluska.sk.

Po smrti hereckej legendy sa spustila vlna kritiky na STVR za to, že Kvietika neuviedla do svojej Siene slávy. Relácie, ktorú na televíznych obrazovkách moderuje Vladimír Kobielsky. Nahnevalo to i politického analytika Eduarda Chmelára (53), ktorý bol hercov blízky priateľ. Svoj pohľad na vec rozpísal v emotívnom príspevku na Facebooku.

"Rozlúčiť sa so Štefanom Kvietikom tak, ako sa napríklad Francúzsko dokáže lúčiť so svojimi geniálnymi osobnosťami, je povinnosťou kultúrneho národa. Veľmi ma mrzelo, že pri príležitosti jeho 90-ky sa nenašiel nikto, kto by mu udelil nejakú štátnu cenu, že sa nezmestil ani len do tej trápnej "Siene slávy" verejnoprávnej televízie," zlostil sa exporadca premiéra Roberta Fica. Chmelár vie, že herecký maestro si na svetských poctách vôbec nezakladal, no Kvietik si podľa neho zaslúži štátny pohreb.

Pravdou však je, že Kvietik ponuku do spomínaného programu sám odmietol. Spomenul to práve počas posledného verejného vystúpenia. "Dostal som ponuku vojsť do Siene slávy, ale priznám sa vám, mám s tým veľký problém. Keď sa ma niekto pýta, či som odmietol tú alebo onú rolu: Nie! Ja som nikdy žiadnu rolu neodmietol, len som si prečítal scenár a rozmýšľal som, má to zmysel? Bojím sa toho. Pre mňa to je strašne veľká šou. Úprimne sa vám zdôverujem, ale mám s tým problém," uviedol v decembri.

Legenda na divadelných doskách i na plátne

Od septembra 1959 do začiatku divadelnej sezóny v roku 1996 vytvoril Štefan Kvietik v činohernom súbore SND 80 postáv, z ktorých mnohé sa stali podľa divadla legendárnymi. A aj keď už dávno nestál na divadelnom javisku, pred televíznou či filmovou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom, podľa SND jeho postavy stále rezonovali a defilujú v pamäti. "Priznával, že na slávu nemal čas," podotklo divadlo s tým, že sa v posledných rokoch naplno venoval rodine a svojej láske - hore.

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Ako dieťa túžil po tom, že bude študovať medicínu. K divadelným doskám ho napokon nasmerovali rodičia, ktorí boli divadelnými ochotníkmi.

Prvým krokom Kvietika k herectvu bolo ukončenie štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1957. Kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom SND, v ktorom nakoniec strávil polstoročie. Od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.

Na striebornom plátne sa prvý raz objavil v roku 1960 vo filme podľa knižného námetu Ladislava Mňačka - Smrť sa volá Engelchen a následne aj v komediálnej snímke Skalní v ofsajde. Výraznú filmovú rolu získal Kvietik v snímke Petra Solana Boxer a smrť.

Kritika ocenila Kvietika za úlohu v televíznom filme Martina Ťapáka s názvom Matka. Svoj talent predviedol aj v postave Pirina z Medenej veže. S Emíliou Vášáryovou si zahral vo filme Červené víno. Bravúrne sa zhostil postavy Sama Pichandu z Jakubiskovej filmovej epopeje Tisícročná včela.

Herec bol aj výraznou divadelnou osobnosťou. V rozhlase vytvoril množstvo charakterových, hrdinských a romantických postáv v hrách domácich a zahraničných autorov. Po roku 1989 vstúpil do politiky. V rokoch 1990 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

Štefan Kvietik získal mnoho cien a ocenení. Umelec bol v poradí štvrtým slovenským hercom, ktorý má na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave žulovú dlaždicu s vlastným menom.