Desivá správa OSN! Milióny ľudí trpia, svet sa rúti do globálnej katastrofy: Tichý zabijak!

Od Somálska po pevninskú Európu sužujú posledné dva roky jedno z najničivejších súch v zaznamenanej histórii, ktoré podľa správy OSN ešte zhoršila klimatická zmena. Sucho je tichý zabijak, ktorý sa podľa odborníkov potichu šíri, vyčerpáva zdroje a pomaly ničí životy.

Správa podporená OSN upozorňuje na dopady v Afrike, oblasti Stredomoria, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii, vrátane odhadovaných 4,4 milióna ľudí v Somálsku, ktorí na začiatku tohto roka čelili potravinovej neistote na úrovni krízy.

OSN vládám odporúča pripraviť sa na nový normál prostredníctvom opatrení, medzi ktoré patria silnejšie systémy včasného varovania. „Ide o pomaly postupujúcu globálnu katastrofu, najhoršiu, akú som kedy videl. Táto správa zdôrazňuje potrebu systematického sledovania toho, ako sucho ovplyvňuje životy, obživu a zdravie ekosystémov, na ktorých sme všetci závislí,“ povedal pre BBC spoluautor správy doktor Mark Svoboda, zakladajúci riaditeľ Amerického národného centra pre zmierňovanie dopadov sucha.

Správa Drought Hotspots Around the World identifikuje najviac postihnuté oblasti v období od roku 2023 do roku 2025. V tomto období sa účinky klimatickej zmeny ešte prehĺbili vplyvom javu El Niño, čo je prirodzený klimatický fenomén ovplyvňujúci globálne vzory počasia. El Niño nastáva, keď sa povrchové vody vo východnej a centrálnej tropickej časti Tichého oceánu neobvykle ohrievajú. Často vedie k suchším podmienkam napríklad v Južnej Afrike, častiach juhovýchodnej Ázie, severnej Južnej Ameriky a juhovýchodnej Austrálie.

Na vodné zdroje vyvíja tlak aj ľudská činnosť, napríklad zavlažovanie v poľnohospodárstve. Do januára 2023 zasiahlo Africký roh najhoršie sucho za posledných sedemdesiat rokov, ktoré bolo dôsledkom niekoľkých po sebe nasledujúcich neúspešných dažďových období v Keni, Etiópii a Somálsku. Predchádzalo tomu odhadované úmrtie 43 000 ľudí v Somálsku v roku 2022 v dôsledku hladu spojeného so suchom. Postihnuté boli aj divoké zvieratá, napríklad hrochy v Botswane uviazli v suchých korytách riek a slony v Zimbabwe a Namíbii boli zabíjané, aby hladujúce komunity nakrmili a zabránilo sa tak nadmernému spásaniu.

Autori správy zdôrazňujú, že sucho najviac zasahuje najzraniteľnejších obyvateľov sveta, vrátane žien, a často má ďalekosiahle dopady na spoločnosť. V štyroch najhoršie postihnutých regiónoch východnej Afriky sa počet nútených detských sobášov viac než zdvojnásobil, pretože rodiny sa snažili zabezpečiť si vdovské príspevky, aby prežili.

„Mechanizmy, ktoré sme videli počas tohto sucha, boli čoraz zúfalejšie,“ uviedla hlavná autorka správy Paula Guastello. „Dievčatá boli vytrhávané zo škôl a nútené do sobášov, nemocnice zostávali bez elektriny a rodiny kopali diery v suchých korytách len preto, aby našli kontaminovanú vodu – to sú znaky ťažkej krízy,“ dodala Guastello.

Hoci najväčší dopad nesú krajiny s nízkymi až strednými príjmami, autori varujú, že žiadna krajina si nemôže dovoliť byť ľahostajná. Poukazujú napríklad na to, že dve suché sezóny a rekordné horúčavy znížili španielsku úrodu olív na polovicu. Sucho dokonca ovplyvnilo svetový obchod – medzi októbrom 2023 a januárom 2024 klesla hladina vody v Panamskom prieplave natoľko, že počet lodí, ktoré ním denne preplávali, klesol z tridsiatich ôsmich na dvadsaťštyri.

„Sucho nie je len meteorologická udalosť – môže byť sociálnou, ekonomickou a environmentálnou pohotovosťou. Otázkou nie je, či sa to stane znova, ale či na to budeme nabudúce lepšie pripravení,“ povedala spoluautorka správy doktorka Kelly Helmová Smithová.