Silné spomienky Olda Hlaváčka († 91) na Dočolomanského či Labudu: Snažil som sa písať o duši priateľov!

Slovenský herec, zabávač, moderátor, scenárista a hudobník Oldo Hlaváček zomrel vo veku 91 rokov v nedeľu 17. augusta v Bratislave. Ešte ako čerstvý osemdesiatnik v bratislavskom Klube spisovateľov uviedol do života svoju knihu Naša dobrá kapela.

Komik, herec a spevák v knižnej prvotine priniesol prostredníctvom ľudských textov spomienky na takmer 40 hereckých osobností, svojich kolegov. "Vyhýbal som sa tomu, aby som tam písal o tom, čo kto hrá, kde hrá, ako hrá, ale snažil som sa písať vždy o duši týchto priateľov. O tom, ako sa správajú v spoločnosti, ako sa k nej obracajú veľmi milou tvárou," uviedol v minulosti pre TASR Oldo Hlaváček.

Bývalý člen Činohry Slovenského národného divadla (SND) nepredstavoval známe osobnosti z profesijného hľadiska. Čitateľ sa napríklad dozvie, ako Michal Dočolomanský pristál s vetroňom na futbalovom ihrisku v Dolných Orešanoch, ako Emília Vášáryová vzkriesila Vladimíra Menšíka či Marián Labuda pašoval peniaze cez hranice v detskom autíčku.

"Všetko sú to veľmi dobrí ľudkovia, kamaráti, žiaľ, niektorí už nie sú medzi nami, ale to neznamená, že stále nehrajú v tej dobrej kapele," poznamenal Oldo Hlaváček, ktorý v knihe spomínal aj Ladislava Chudíka, Jozefa Kronera, Zdenu Grúberovú, Dušana Jamricha, Evu Krížikovú či Jula Satinského.

"Niektorí boli mojím vzorom, mojimi učiteľmi a potom neskôr veľmi dobrými kamarátmi," podčiarkol herec. Ako ďalej priznal, zo spomínaných kamarátov a hercov mu najviac učarili František Dibarbora, Ivan Mistrík. "Pán Pántik, Ferko Zvarík, Števo Kvietik - to sú všetko herci, ktorých som sa ja držal ako kliešť, pretože boli skutočne vynikajúci hráči. Boli to nielen moji priatelia, ale priatelia ľudí vôbec," konštatoval spoločnosť milujúci Oldo Hlaváček, ktorý pestrý kaleidoskop spomienok v knihe doplnil originálnymi receptami a anekdotami.

Oldo Hlaváček sa narodil 26. januára 1934 v Bratislave. Prvé skúsenosti zbieral na doskách Ľudovej scény mesta Žilina, kde tiež ukončil štúdium na Pedagogickom gymnáziu. Potom nastúpil na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval postavou Arlechina v hre Prefíkaná vdova. Truffaldina - Sluhu dvoch pánov hral v Prešove. Odtiaľ sa presťahoval do svojho rodného mesta, kde pôsobil v SND.

Napísal celý rad rozhlasových a televíznych programov a aj si v nich zahral. V roku 1973 mu Český literárny fond udelil cenu za vynikajúcu spoluprácu pri výrobe televíznych zábavných programov. Rozhlasové rozprávanie gazdov Hlaváčka a Krajíčka v hostinci "Pod gaštanom" si ešte aj dnes ľudia radi vypočujú.