Obrovská bolesť Ladižinského: Smrť milovaného otca, ktorý sa zapísal do histórie! Dojemné slová komika

Vo veku 99 rokov zomrel v utorok slovenský dirigent, hudobný skladateľ, kultúrny činiteľ, zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (dnes L+S) Štefan Ladižinský. TASR to potvrdil jeho syn Ivo Ladižinský.

"Väčšinou vás tu rozosmievam, alebo sa vám snažím niečím zlepšiť deň... ale dnes mi to úplne nejde, tak mi to prepáčte priatelia. Ešte chvíľku a mal by 100-vku, ale môjho vlastného súkromného SUPERMANA, mi aj tak nikto do konca mojich dní nevezme! Rodina je najviac," vyznal sa známy komik.

Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.

Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.

Napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a je autorom učebnice gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v bratislavskej mestskej časti Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahrali dve audiokazety detských piesní. V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.

V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu. Veľkým úspechom boli aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.