Koktejl.sk
Vo veku 82 rokov v sobotu zomrela slovenská prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková. Pre TASR to potvrdil jej syn Martin a rodinná známa Feldekovcov Anna Ölvecká. Na kolegyňu si zaspomínal tiež spisovateľ a bývalý diplomat Jozef Banáš (77), ktorý jej na sociálnej sieti venoval dlhý status.
„Koniec Oľginej sezóny. Milá Olinka, tak si sa žatvy dočkala. Aj ja sa tak trochu cítim byť jedným z plodov, ktoré dozreli aj vďaka tebe. Bola si pri mojej oneskorenej literárnej sejbe, prvá si publikovala v Novom slove mladých moje poviedky Busta, Kirchhoffov zákon, Mimoriadny rýchlik. Tú si zaradila aj do antológie mladej slovenskej poviedky,“ napísal Banáš a pokračoval.
„Vtedy si napísala: ,Bola som asi prvá, kto zistil, že Jozef Banáš je talentovaný spisovateľ. Ako dramaturgička na Kolibe som sa ujala jeho filmovej poviedky Začiatok sezóny. Málokto však vie, že film sa mal pôvodne volať Koniec sezóny, no zasiahol ÚV KSS, ktorý v tom názve videl akúsi pesimistickú protištátnu narážku. Tak sme ho premenovali na Začiatok sezóny, nový názov už znel vrchnosti optimistickejšie, mohol ísť do kín,‘“ dodal.
Podľa jeho slov nielen v prípade ich filmu, ale vždy keď debatovali o literatúre či svete, čosi začínali, no na konce vtedy nemysleli, chceli hľadieť dopredu. Nezišlo im na um, že tam kdesi vpredu je zákonite aj koniec. Jej, Banášov, každého.
„Milá moja literárna mama, čo už, ostáva len ti poďakovať. Za všetky tvoje povzbudivé slová, za rady a pomoc, ktorú si mi pri tvorbe prejavovala, za tvoj večný optimizmus, za radosť, ktorú si nám všetkým rozdávala. Tak ti sezóna skončila, si slobodná. Ďakujem ti za všetko. So smútkom a nádejou, Jožo,“ zakončil.
Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960 - 1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou.
Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 - 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách).
Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 - 1990), od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.
Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.
Koktejl.sk
