Koktejl.sk
Patril medzi najvýraznejších divadelných režisérov, dodnes naňho spomínajú ako na šľachtica slovenského divadla. Popritom bol aj dobrým príležitostným hercom, ktorý mal úžasný rozprávačský talent. Ako režisér dokázal hercom pomôcť nájsť sa v postave.
Svojimi režisérskymi postupmi sa nezmazateľne zaradil k priekopníckym osobnostiam slovenskej divadelnej kultúry. Pričinil sa o to, že sa aj Slovensko ocitlo na európskej divadelnej mape. Divadelní kritici tvrdili, že vyzliekol divadlo z ozdobných kostýmov, aby ho urobil živým.
Miloš Pietor sa narodil 3. februára 1933 v Bratislave vo významnej rodine vzdelancov, ktorá dodnes ovplyvňuje životy Slovákov. Jej príslušníci boli od 60. rokov 19. storočia až do roku 1948 dôležitými aktérmi aj slovenskej politiky. Neskôr to bolo v smere ekonomiky, podnikania a umeleckého diania. Ako absolvent herectva na Štátnom konzervatóriu sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde štúdium réžie ukončil v roku 1959.
Jeho umelecká kariéra sa začala v pozícií režiséra v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP (dnes Slovenské komorné divadlo), kde bol aj umeleckým šéfom.
Od začiatku 70. rokov 20. storočia žil a pracoval v Bratislave, najprv na Novej scéne, neskôr ako režisér v SND. Od roku 1977 bol pedagógom na VŠMU. Najvýraznejšie stopy svojho divadelného videnia zanechal v Divadle SNP, na bratislavskej Novej scéne a v SND, kde bol od roku 1978 režisérom Činohry SND a od roku 1990 až do tragickej smrti pôsobil aj ako riaditeľ našej prvej divadelnej scény.
Do dejín slovenského divadelníctva sa zapísal dodnes uznávanými inscenáciami viacerých hier Antona Pavloviča Čechova, Williama Shakespeara (Hamlet, 1974, Márna lásky snaha 1978), ale aj slovenskej klasiky. Svojim novátorským prístupom vrátil divadelným hrám Statky-zmätky a Nový život od Jozefa Gregora Tajovského ich pôvodný sociálny a morálny rozmer. Vo svojej práci kládol dôraz na psychologickú prepracovanosť postáv a ich vzájomné vzťahy so zreteľom na divadelno-estetickú účinnosť a na básnické zobrazenie životnej reality.
Príležitostne sa predstavil tiež ako herec. Stvárnil menšie postavy vo filmoch ako Nevesta hôľ, Adam Šangala, Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan, Vianočné oblátky či Plavčík a Vratko. Bohatá bola aj režisérska činnosť Miloša Pietora v televízii, kde uviedol v pôvodnom televíznom naštudovaní veľa hier domácich i zahraničných autorov ako napríklad Zdravý, nemocný, Profesor Poležajev, Sonatína pre páva, za ktorú získal v roku 1981 hlavnú cenu Zlatá truhlica na televíznom festivale v bulharskom Plovdive.
Režisérske umenie Miloša Pietora prerušila tragická udalosť. Zomrel vo veku 58 rokov 25. marca 1991 na následky pádu zo schodov vo vlastnom dome v Bratislave.
Legendárny režisér bol starým otcom dlhoročnej moderátorky Márie Chrenekovej Pietrovej (40), ktorá sa nedávno stiahla z obrazoviek pre materské povinnosti. Jej otec Miloš Pietor ml. je scénický a kostýmový výtvarník a stará mama Alžbeta Pietrová Barthová bola herečka.
V roku 2013 sa vydala za advokáta Tomáša Chreneka ml., syna oceliarskeho magnáta Tomáša Chreneka, ktorý je podľa rebríčka najbohatších Slovákov na prvom mieste s majetkom odhadovaným na 2 miliardy eur. Pietrová vyštudovala filmovú produkciu a manažment na VŠMU v Bratislave. Počas svojej kariéry pôsobila v RTVS a neskôr v TV Markíza, kde moderovala Televízne noviny.
Koktejl.sk
