Kto nenažil, neuverí! V utorok sme si pripomenuli 37. výročie Nežnej revolúcie, ktorá spôsobila vytúžený pád totalitného režimu. Život celého národa v neslobode sa po desiatkach rokov ocitol v mladej demokracii, ktorá rozviazala ruky aj mnohým kriminálnym živlom. Prispeli k tomu aj prezidentské amnestie v raných deväťdesiatych rokoch a bande zločincov už nič nestálo v ceste.
Eufória zo zásadných spoločenských zmien bola veľká, ale niektorí po rokoch pripúšťajú, že to, čo so sebou priniesla, sa malo dostať pod lepší drobnohľad a kontrolu. Nie každý sa totiž chopil príležitosti s dobrým úmyslom. Koniec Československa, politické prekáračky, boj o moc, bezbrehé rozkrádanie štátneho majetku, privatizácie za facku spriazneným osobám, tunelovanie, rozkvet mafiánskych skupín a vraždenie sa medzi sebou. Nie nadarmo sa hovorí o divokých deväťdesiatych rokoch, ktorými si Slovensko muselo prejsť, aby sa z prerodu na modernú trhovú ekonomiku konečne spamätalo. Či bol niekto na to nepripravený, alebo naopak, vopred pripravený, to je už na hodnotení historikov.
Vlastný názor a spomienky si však nenechá vziať ani herec Alexander Bárta, ktorý sa v pripravovanom filme Beštia vracia v role vyšetrovateľa práve do spomínaného turbulentného obdobia spred vyše tridsiatich rokov. Umelec mal v tom čase tínedžerský vek a iné "starosti", ale... "S odstupom času si uvedomujem, že v tých deväťdesiatych rokoch, keď padol režim, tak sa to celé tak nejako uvoľnilo a nielen v dobrom slova zmysle, ale možno aj v tom temnom," uvádza pre Koktejl.sk Bárta.
"Teraz, keď už mám trochu viac rokov, tak si s odstupom času uvedomujem, že to bola šialená doba a deväťdesiate roky boli veľmi drsné. Myslím si, že to bolo naprieč celým Slovenskom, či to bol juh, západ alebo východ Slovenska. Medializované postavy a osoby z podsvetia boli a sú dosť exponované či už v nejakých knihách, dokumentoch alebo dokonca už aj filmoch," spomína Alexander, ktorý môže mať na mysli napríklad najväčšieho mafiána Mikuláša Černáka či známe zločinecké skupiny pápayovcov, takáčovcov, diničovcov alebo sátorovcov.
Za všetkými z nich sú strašidelné príbehy a množstvom obetí. "Takže teraz, s odstupom času, si to celé oveľa viac uvedomujem, čo to bolo a čo to mohlo byť pre ľudí, ktorých sa to priamo dotýkalo," povzdychol si Bárta.
Deväťdesiate roky na Slovensku boli poznačené nástupom organizovaného zločinu, ktorý vyrástol z porevolučnej spoločenskej zmeny, privatizácie a slabosti vtedajších štátnych inštitúcií. Mafiánske skupiny si rozdelili sféry vplyvu, pričom využívali vydieranie, výpalníctvo, únosy, násilie a vraždy. Konali aj jednotlivci a jedným z nich bol aj Ondrej Rigo, o ktorom je chystaný filmový thriller Beštia.
Alexander Bárta v ňom stvárňuje jedného z vyšetrovateľov a okrem neho diváci uvidia Tomáša Maštalíra, Jána Jackuliaka, Braňa Bystrianskeho či Martina Klinčúcha. Snímka režiséra Petra Bebjaka vychádza z rovnomennej knihy Dominika Dána a je voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami. Mapuje besnenie, ktoré sa pripisuje vrahovi Rigovi. Je rok 1990 a mestom sa šíri strach. Obetí brutálnych vrážd pribúda a polícia sa púšťa do vyšetrovania, ktorého stopy ich zavedú až ďaleko za hranice vtedajšieho Československa.
Thriller vzniká v spolupráci s Voyo a v produkcii spoločnosti DNA vzniká aj exkluzívny Voyo Originál – trojdielna miniséria Mucha, ktorá bude uvedená na Voyo v priebehu roka 2027.
