Tetovanie ako zrkadlo osobnosti? Nová štúdia priniesla nečakané zistenia!

Tetovanie bolo predtým považované za znak príslušnosti k podsvetiu alebo deviantného správania. Dnes sú po celom svete široko prijímané ako forma osobného vyjadrenia. Štatistiky ukazujú, že viac ako štvrtina mladých má tetovanie. Niekto si pokrýva značnú plochú tela, iný volí iba drobný kvietok. Podľa amerických psychológov pritom ľudia podľa štýlu tetovania odhadujú povahu jeho nositeľa.

Vedci z Michigan State University teraz odhalili, ako ľudia súdia ostatných na základe ich tetovania. Podľa ich analýzy sú ľudia s veselými, farebnými tetovaniami vnímaní ako príjemnejší. Naopak tí, ktorí si nechajú vytetovať motívy lebky a smrti, bývajú hodnotení ako menej príjemní.

„Ľudia často veria, že tetovanie odhaľuje hlboké pravdy o osobnosti človeka, ale táto predstava obvykle neobstojí,“ povedal vedúci autor štúdie profesor William J. Chopik. Tetovanie existujú už tisíce rokov. Prvé doložené prípady pochádzajú z doby pred 5 000 rokmi, múmia nájdená v Alpách známa ako Ötzi mala tetovanie v koži.

„Predchádzajúce práce boli neutrálne, pokiaľ ide o to, či a ako ľudia používajú obsah svojich tetovaní na vytváranie úsudkov o iných a či sú tieto úsudky presné. Obsah tetovania môže poskytovať dôležité informácie o týchto ľuďoch podobným spôsobom, akým ovplyvňujú úsudky iné vonkajšie znaky, napr. fyzický vzhľad, nálepky na notebooku,“ vysvetlili vedci v štúdii uverejnenej v časopise Journal of Research in Personality.

Z analýzy ich výskumu vyplýva, že ľudia si vytvárajú úsudky na základe tetovaní iných ľudí - napríklad niekoho s malým, roztomilým tetovaním sedmokrásky budú vnímať ako priateľskejšieho ako niekoho s veľkým, odpudzujúcim tetovaním lebky. Ak malo tetovanie veselšie alebo upokojujúce motívy, jeho nositeľ bol hodnotený ako priateľskejší. Ak bolo tetovanie kvalitné alebo skôr špecifické, osoba bola vnímaná ako svedomitejšia.

Veľké alebo tradičné tetovania vyvolávali dojem, že ich majiteľ je extrovertný, zatiaľ čo menšie tetovania alebo tetovania s motívmi smrti viedli k tomu, že osoba bola vnímaná ako neurotická. A ak bolo tetovanie veľké alebo pozostávalo skôr z obrázkov ako zo slov, jeho nositeľ bol považovaný za otvorenejšieho novým skúsenostiam.

Tieto predpoklady však boli väčšinou nesprávne a neodrážali skutočnú osobnosť majiteľov tetovaní. Jedinou významnou súvislosťou bolo, že ľudia otvorení novým skúsenostiam mali častejšie neobvyklé tetovania.