V slovenských jazerách môžete naraziť na medúzky: Treba mať obavy? Jednu vec v žiadnom prípade nerobte

Na Slovensku je sladkovodná medúzka známa niekoľko desaťročí a zaznamenaná bola aj vo vodných plochách v Bratislave vrátane Zlatých pieskov či Veľkého Draždiaka. Objavuje sa počas leta najmä po dlhšom oteplení vody. Inak to nebolo na Veľkom Draždiaku v Petržalke ani tento rok, ich výskyt v ňom však nie je mimoriadnym javom. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

„Ide o prirodzenú súčasť ich životného cyklu, pričom ich výskyt vo voľne plávajúcej podobe je výrazne ovplyvnený najmä teplotou vody a ďalšími podmienkami vo vodnej ploche. Pre návštevníkov jazera nepredstavujú žiadne zdravotné riziko,“ skonštatovala Halašková.

Živia sa najmä drobným zooplanktónom a ďalšími mikroskopickými organizmami vo vode. Pomocou pŕhlivých buniek na ramenách zachytávajú drobnú korisť, ktorú následne konzumujú. A hoci patria medzi pŕhlivce a majú pŕhlivé bunky, tie sú veľmi slabé a nedokážu poškodiť ľudskú pokožku. Kúpajúci sa tak nemusia obávať ich výskytu. Zároveň však nie je potrebné ich chytať, ani vyberať z vody.

„Odporúčame ich ponechať vo vodnej ploche a zbytočne s nimi nemanipulovať. Rovnako nie je vhodné odnášať si ich domov alebo ich prenášať do iných vodných plôch. Pri manipulácii môžu uhynúť a zároveň by sa tak mohol podporiť ich prenos do ďalších lokalít,“ poznamenala Halašková.

Sladkovodná medúzka sa vo vodných plochách neobjavuje pravidelne a jej početnosť sa môže z roka na rok výrazne líšiť. Väčšinu svojho životného cyklu neprežíva v podobe voľne plávajúcej medúzky, ale ako drobný polyp prichytený na dne, vodných rastlinách, kameňoch alebo iných podkladoch vo vode. Toto štádium môže trvať aj dlhší čas, preto môže byť ich prítomnosť prakticky nepozorovateľná. Za priaznivých podmienok sa z polypov vytvárajú medúzky.

„Ich výskyt voľne plávajúceho štádia súvisí najmä s dlhšie trvajúcim oteplením vody v letnom období. Často sa pozorujú pri teplotách vody nad približne 20 stupňov Celzia, pričom nejde o presnú hranicu platnú za každých okolností. Preferujú najmä stojaté vody, ako sú jazerá, štrkoviská a vodné nádrže,“ priblížil zoológ zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Ján Kaľavský.

Sladkovodná medúzka pochádza z východnej Ázie a v súčasnosti je rozšírená v mnohých častiach sveta. Ide o nepôvodný druh, ktorý sa dokáže šíriť aj nepohlavným rozmnožovaním.

Jeho polypové štádiá navyše dokážu pretrvávať dlhší čas a za priaznivých podmienok sa opäť vyvinúť do medúzového štádia. Prenos medzi vodnými plochami je možný napríklad prostredníctvom vodných rastlín, živočíchov alebo ľudskej činnosti. Aj preto nie je vhodné medúzky zámerne prenášať do iných vôd.