Koktejl.sk
Hudobník a exmanžel Nory Kabrheľovej sa pred rokmi rozhodol od základov zmeniť svoj život a zvolil si cestu abstinencie. Braňovi Mojsejovi (57) v minulosti závislosť na alkohole spôsobila mnoho problémov. V podcaste Pod kožu sa preto rozhodol porozprávať svoj príbeh a vysvetlil, kde sa to celé začalo.
Jeho prvý kontakt s alkoholom bol už v 15-16 rokoch v prvom ročníku strednej školy. Dôvodom bolo, že nevedel osloviť dievča, tak mu niekto poradil, aby si dal trošku vína a tréma ho hneď prejde.
„Tak som to vyskúšal, kúpil som si jahodové víno a zrazu som bol smelý. Vedel som sa krásne rozprávať s objektom, po ktorom som bažil. Bol som výrečný, vedel som sa nejakým spôsobom pohybovať, tváriť a tak ďalej. Opitosť prišla, nie taká silná, ale taká jemná. No na druhý deň, keď som sa zobudil, som zistil, že zase som na bode mrazu a zase neviem reagovať tak, ako som to dokázal včera,“ priznal.
Nejaký čas to ale nechal tak a alkoholom si viac nepomáhal. Zlom nastal, keď sa dostal po partie, kde ho znova ponúkli vínom. Aj keď vedel, že mu nebolo z toho dobre, pil a sebavedomie sa vrátilo. „A takto som potom začal siahať po alkohole nepravidelne, dajme tomu raz za mesiac. Zistil som, že zabúdam na určité veci, ktoré ma ťažia na srdci alebo vo vnútri. Ťažko som niesol rozvod rodičov. A zrazu, keď som tieto myšlienky rozvíjal a bol v tom alkohol, tak ten problém sa nezdal taký vyhrotený ani taký vážny,“ dodal.
Fľaškou si teda začal pomáhať stále častejšie a dnes si uvedomuje, že mladý organizmus je veľmi rýchlo zmanipulovaný na alkohol. Keďže býval na priváte, tak cez týždeň pil a cez víkendy bol triezvy, aby na to otec neprišiel.
„Takto postupne som sa dostal za rok a pol k tvrdej závislosti. Malo to veľmi rýchly spád. Na praxi som už začínal mať kvôli tomu problémy. Nevedel som vstať do roboty, nevedel som existovať bez raného dúška. Tam sa začali obrovské problémy so závislosťou, o ktorej som vôbec nevedel. Neexistovali žiadne prevenčné prednášky, žiadna téma. V socialistickom zriadení, psychiatrické diagnózy neboli komunikované, pretože v socializme boli všetci zdraví, hlavne psychicky. Takže absolútne som nemal šajnu, že sa prepadám do takejto zákernej choroby. A dlho som v tom išiel,“ povedal otvorene.
Hoci nevie ako, no nakoniec sa mu podarilo zmaturovať, ale bolo to aj s trojkou zo správania. Po škole nastúpil na 25 mesiacov na základnú vojenskú službu, z ktorej si podľa vlastných slov pamätá možno rok, pretože bol „v liehu“. S odstupom času za zamyslel, prečo z pätice chlapcov, ktorí žili na strednej škole podobným životom, práve on prepadol alkoholu.
„Piati sme vypili totožné množstvo alkoholu, ale oni štyria fungovali v pohode ďalej, celým životom išli normálne. Ráno sa zobudili, obliekli sa, umyli a išli do školy. U mňa to neexistovalo. Kým som sa rozhýbal… Nikdy som na tej prvej hodine skoro nebol. Vždy som sa musel nejako vyhovárať a všetko kryť. Už v mladom veku som bol typ problémového človeka. Keby ten alkohol niekto dal od mňa preč, tak možno by som bol skončil dve vysoké školy. Ale ten alkohol ma donesol úplne na koniec,“ zakončil Mojsej.
Koktejl.sk
