Počuli ste už o regulovanom nervovom systéme? Zachráni vás nielen pred vyhorením, ale aj pred civilizačnými chorobami!

Náš nervový systém neustále pracuje v zákulisí ako riadiace centrum nášho tela, komplexná sieť mozgu, miechy a nervov, ktorá skenuje naše prostredie, interpretuje signály a určuje, ako by malo naše telo reagovať. Problém však nastáva, keď máme podnetov priveľa a telo ich nevie regulovať. Podľa lekárskej štúdie publikovanej v magazíne Healthline je regulovaný nervový systém alfou a omegou nášho zdravia.

Časť regulácie nervového systému sa deje automaticky prostredníctvom autonómneho nervového systému, ktorý reguluje funkcie ako srdcová frekvencia, dýchanie a trávenie bez toho, aby ste o tom museli premýšľať. Stres je vrodená a nevyhnutná funkcia nervového systému, ale keď je dlhodobý alebo je extrémny, môže si na tele skôr vyberať svoju daň. „Keď hovoríme o strese v tele, je dôležité vedieť, že stres sám o sebe nie je vždy zlá vec,“ hovorí Dr. Aaron Block, špecialista na rodinnú medicínu, zdravie žien a zakladateľ The Cove, lekárskej praxe zameranej na personalizovanú starostlivosť.

Dobrý stres, nazývaný eustres, nám v skutočnosti môže pomôcť motivovať nás a udržať si sústredenie. Z lekárskeho hľadiska stres aktivuje sympatický nervový systém (sympatikus), ktorý je zodpovedný za reakciu tela „bojuj alebo uteč“. To spúšťa uvoľňovanie hormónov, ako je adrenalín a kortizol, zvyšuje srdcovú frekvenciu, zlepšuje sústredenie a pripravuje telo na reakciu na výzvu. Tento systém je v krátkych intervaloch vysoko adaptívny. „Problém je, keď sa stres stane príliš veľkým alebo trvá príliš dlho. Vtedy sa zmení na úzkosť,“ vysvetľuje Dr. Block.

Aj keď možno o tom nevieme, respektíve sme sa nad tým nikdy nezamýšľali, ak by sme sa pozreli na náš nervový systém, pravdepodobne by sme ho našli v permanentnom strese. „Dysregulovaný“ nervový systém nie je narušený, ale skôr systém, ktorý trávi príliš veľa času v jednom stave, najmä v aktivovanom stave vysokej pohotovosti spojenom so stresom a poháňanom sympatickým nervovým systémom. Pri regulovanom systéme vaše telo môže ľahšie prepínať medzi stavmi. Počas náročného dňa sa môžete cítiť vystresovaní, ale vaše telo sa potom večer dokáže vrátiť do pôvodného stavu a oddychovať.

Kľúčovým problémom pri dysregulácii je, že regenerácia je oneskorená, čo znamená, že telo je aktivované stresom častejšie alebo intenzívnejšie, než má čas sa z neho úplne zotaviť. Pokiaľ vás trápi pocit napätia v noci, neustále vtieravé myšlienky v mysli a ťažkosti so zaspávaním alebo upokojením myšlienok, môže to znamenať, že váš nervový systém bojuje s trvalým stresom.

Máme to už potvrdené aj od lekárov – dlhodobý stres spôsobuje zdravotné problémy! Fyzické príznaky stresu zahŕňajú trvalo zvýšenú srdcovú frekvenciu, plytké alebo rýchle dýchanie, svalové napätie, najmä v krku a ramenách, a tiež zvýšené potenie. Bežné sú aj duševné a kognitívne príznaky. „Môžu sa vyskytnúť aj duševné príznaky, ako je pocit napätia, ľahká podráždenosť alebo problémy so sústredením či spánkom,“ dodáva Dr. Block.

V dlhodobom meradle si zarábame na veľký problém. Z lekárskeho hľadiska môže opakované vystavenie stresovým hormónom, ako je kortizol, začať ovplyvňovať viacero systémov v tele. Takmer určite sa zvýši krvný tlak, naruší sa regulácia hladiny cukru v krvi a zvýši sa riziko ochorení, ako sú srdcové choroby a cukrovka 2. typu. Ovplyvňuje tiež trávenie, niekedy vedie k refluxu, žalúdočným ťažkostiam alebo zmenám pri vyprázdňovaní.

Život bude vždy plný stresu. Cieľom nie je ho eliminovať; ide o to, aby sme naň dokázali reagovať bez toho, aby sme zostali uviaznutí v stave vysokej pohotovosti. „Myšlienka „opravy“ nervového systému môže byť trochu zavádzajúca,“ vysvetľuje Dr. Block. V mnohých prípadoch je naše telo schopné uzdraviť sa a opäť nájsť rovnováhu, ale zvyčajne sa to nestane zo dňa na deň. Dr. Block zdôrazňuje, že podpora nervového systému si nevyžaduje extrémne zmeny; vyžaduje si dôslednosť. „Dobrou správou je, že malé, dôsledné návyky môžu mať veľký význam,“ hovorí.

Podľa lekárov existujú dokázané postupy, ktoré okrem pravidelného pohybu, kvalitného spánku a zdravej stravy môžu ešte dopomôcť k regulácii nervového systému. Sú to tieto: cvičenia hlbokého dýchania spomaľujú srdcovú frekvenciu a signalizujú telu bezpečnosť; cvičenia všímavosti pomáhajú presunúť pozornosť od stresových slučiek do prítomného okamihu; meditácia môže časom znížiť celkovú stresovú reaktivitu a jóga kombinuje pohyb, dych a uvedomenie si na podporu regulácie.