Stráca Putin pôdu pod nohami? Analytik na rovinu: V Rusku môže prísť k zlomu už na jeseň!

V demokratických krajinách je jeseň začiatkom politickej sezóny. V autoritárskych krajinách, ako je Rusko, je to čas, keď spoločnosť konečne začína pociťovať dôsledky všetkých negatívnych rozhodnutí, ktoré vláda urobila počas leta, ako aj čas, keď ľudia venujú ešte menšiu pozornosť tomu, čo sa deje v celej krajine, píše pre The Moscow Times Alexander Šulga.

„Ukrajinská ofenzíva Kursk tieto procesy urýchlila, čo najjasnejšie odhalila a nastavila kontext, v ktorom sa množstvo trendov začne objavovať s ešte väčšou silou a rýchlosťou,“ myslí si ruský disident a analytik, ktorý dodáva, že Kremeľ navyše opäť ukázal svoju neschopnosť rýchlo reagovať na vážnu krízu. Od začiatku operácie už ubehol takmer mesiac, územie okupované ukrajinskými silami sa rozširuje, no ruská armáda rieši rovnaký problém – napĺňa želanie Putina zmocniť sa ďalšieho územia v Donbase.

„Cudzie územia sú de facto dôležitejšie ako bezpečnosť a utrpenie vlastného obyvateľstva: bojaschopné ruské jednotky sú sústredené na doneckom fronte a Kremeľ sa ich demonštratívne nechystá použiť na vytlačenie Ukrajincov. Ak to preložíme do diskurzu ruskej propagandy, potom sú pre Putina dôležitejší ‚abstraktní Rusi z Donbasu‘ ako veľmi špecifickí Rusi z Kurskej oblasti,“ uvádza Šulga.

Podľa neho sa ľahostajnosť k vlastným občanom prejavila aj tým, že počas operácie Kursk odišiel do Azerbajdžanu, precestoval Severný Kaukaz, chválil Čečencov a prijal palestínskeho prezidenta. Jedna z kríz, ktorým už spoločnosť čelí sú vnútorne vysídlení Rusi, ktorých môže byť až do 200-tisíc.

„V krátkodobom horizonte sa nebudú môcť vrátiť domov, či už kvôli bojom, ako aj kvôli zničeniu majetku. Kremeľ už zažíva spoločenský tlak, zatiaľ mierny a evidentne si nevie rady s ľuďmi, ktorí museli opustiť svoje domovy a zabehnuté životy. Prekvapivo nedomyslený návrh na presídlenie evakuovaných z Kurska do okupovanej časti ukrajinského Záporožského regiónu to iba ďalej potvrdzuje,“ tvrdí analytik.

Tvrdí, že operačné neúspechy, ľahostajnosť k vlastnému obyvateľstvu a črtajúca sa nová vlna mobilizácie, je len ďalším dôkaz toho, že ruský prezident nedodrží svoje slovo – opakovane sľúbil, že do akcie nezapojí brancov. Prvými prejavmi odporu môžu byť graffiti, hudba či iné formy audiovizuálneho umenia, vtipy a zmeny v každodennom diskurze súvisiace s vnímaním Putina a jeho schopnosti viesť krajinu.

„Nie nadarmo Kremeľ v súčasnosti venuje toľko pozornosti testovaniu všemožného blokovania sociálnych sietí a iných komunikačných kanálov. Keďže Kremeľ nedokáže zabrániť kryštalizácii nespokojnosti, pokúsi sa zastaviť ich šírenie,“ zakončil ruský disident.