Rolu Martina Pichandu mu musel odobriť lekár: Jozef Kroner počas nakrúcania Tisícročnej včely prežíval ťažké depresie!

V divadle, filme aj v televízii presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Rola Martina Pichandu vo veľkofilme Juraja Jakubiska Tisícročná včela patrila k vrcholom jeho hereckej dráhy. Jozef Kroner († 73) však potreboval potvrdenie od lekára, že rolu dohrá a počas nakrúcania neumrie. Trpel totiž záhadnou chorobou, píše Nový Čas.

Prehovoril o nej Jakubisko v knihe Elixír smiechu. „Bol v tom čase veľmi chorý. Prežíval ťažké depresie, a dokonca neveril, že sa z tej choroby vylíže,“ vyzradil režisér v publikácii, ktorá sa venuje slávnej hereckej rodine Kronerovcov.

„Riaditeľ Slovenského filmu Koliba mi po zverejnení obsadenia na Tisícročnú včelu oznámil, že rolu Martina Pichandu môže Jozef Kroner hrať len pod podmienkou, ak mu donesiem ako režisér potvrdenie od lekára, že herec rolu dohrá a nezomrie počas nakrúcania...“ uvádza sa v knihe. Nakrúcanie trvalo viac ako pol roka a hercov stav sa zlepšil.

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Vyučil sa v Považských strojárňach a hral v ochotníckom divadle v Považskej Bystrici. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Táto rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. V rokoch 1956 až 1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

Prvý raz sa na filmovom plátne objavil už v roku 1949, keď stvárnil vedľajšiu postavu v komédii Katka. Po ďalších menej výrazných rolách účinkoval vo filme Zemianska česť po boku Karola Machatu, Ladislava Chudíka, Andreja Bagára či Františka Dibarboru. Prvú väčšiu úlohu získal ako Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný zlodej, ktorú nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nasledovala dráma Jerguš Lapin, Polnočná omša, historicko-dobrodružný film Jánošík I., II., či televízna snímka Geľo Sebechlebský.

Nezabudnuteľný Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Tragický príbeh pripomínajúci deportácie Židov zo Slovenska a arizáciu ich majetku sa nakrúcal v Sabinove.

Okrem prístupu režisérov film obohatili herecké výkony hlavných protagonistov – vtedy iba 39-ročného Kronera, poľskej herečky Idy Kamińskej, ale aj Františka Zvaríka, Martina Gregora a ďalších. Jedinečné dielo získalo v roku 1966 Cenu akadémie (Oscara) v kategórii zahraničný film. Kroner sa zúčastnil premiéry v New Yorku, kde mal dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text foneticky napísaný. Zožal nesmierny úspech, aj keď po anglicky nevedel. Po roku 1968 však film skončil v trezore.

V rovnaký rok nakrútili aj film Mŕtvi nespievajú či televíznu drámu Kubo. V oboch Kroner predviedol svoje herecké majstrovstvo. Nasledovali známe snímky ako Živý bič, Lidé z maringotek, Rysavá jalovica či vojnová dráma Kým kohút nezaspieva. Potom brilantné stvárnenie hlavnej postavy Pacha Matrtaja v nestarnúcej komédii režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník. V nej si po jeho boku zahrali ďalšie československé legendy ako Karol Čálik, Ivan Palúch, Marián Labuda st., ako aj Magda Paveleková.

V roku 1975 sa Kroner stal aj jedným z hlavných protagonistov televízneho seriálu Slovácko sa nesúdí. O rok neskôr ho Ťapák obsadil do svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan. V 90. rokoch 20. storočia mohli diváci vidieť Kronera v komédii Věry Chytilovej Dědictví, aneb Kurvahošigutntag, v ktorej si slovenský umelec zahral po boku Bolka Polívku.

Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských i zahraničných ocenení. Na filmovom festivale v Cannes získal v roku 1965 spolu so svojou hereckou partnerkou Kamińskou špeciálne uznanie za herecký výkon vo filme Obchod na korze. In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa ocitla tabuľka s jeho menom v spoločnosti svetových filmových hviezd. Slovenskej verejnosti je menej známe, že v 70. rokoch bol mimoriadne uznávaným a obsadzovaným hercom aj vo filmoch popredných maďarských režisérov.

Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol autorom kníh Herec na udici, Herec nielen na udici a Neobyčajný testament. Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov. Dvadsať významných osobností Slovenska založilo po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tohto významného herca. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera. Po ňom je pomenovaná aj jedna z ulíc v bratislavskom Starom meste.