Porovnanie dôchodkov: Česi dostávajú o 170 eur viac ako Slováci, analýza však ukázala šokujúci zvrat!

Český dôchodca poberá od štátu v priemere takmer o 170 eur viac ako slovenský. Po započítaní všetkých zložiek a v pomere k priemernej mzde sa však slovenský systém k penzistom štedrejší. Pomer čistého dôchodku k čistej mzde je podľa OECD na Slovensku 76 % percent a v Česku 56 %. Poukazuje na to dôchodková analýza spoločnosti Finax.

Priemerný dôchodok z prvého piliera predstavoval k 31. decembru 2025 na Slovensku 703 eur, zatiaľ čo v Českej republike to bolo 871 eur. Priame porovnanie týchto čísiel je však nepresné, pretože oba systémy majú odlišnú štruktúru. Slovenská dávka z prvého piliera nezahŕňa výplatu z druhého piliera ani 13. dôchodok. Český systém, naopak, druhý pilier nemá, takže dávka z jeho prvého piliera je už zo svojej podstaty vyššia.

Po zohľadnení všetkých zložiek - teda dávky z prvého piliera, druhého piliera a 13. dôchodku rozrátaného na mesiace, dosahuje priemerný slovenský dôchodok 792 eur, čo je o 79 eur menej ako priemerný český dôchodok. Dôchodca na Slovensku však dostáva približne 49 % z priemernej mzdy, v Česku je to len 41 %. Oba systémy sa líšia aj v nastavení dôchodkového veku.

V Českej republike je cieľová hranica odchodu do dôchodku stanovená na 67 rokov. Na Slovensku sa dôchodkový vek priebežne upravuje podľa strednej dĺžky života a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 64 rokov. Ekonóm Finaxu Patrik Kindl zdôrazňuje, že pre stabilitu dôchodkového systému je najdôležitejšia jeho dlhodobá udržateľnosť, ktorá zohľadňuje postupné starnutie populácie. Na Slovensku k tejto úlohe prispieva druhý pilier.

Priemerná mesačná dávka z druhého piliera v súčasnosti dosahuje približne 33,60 eura, no vďaka vyššiemu počtu sporiteľov, dlhšie zainvestovaným prostriedkom a vyšším príspevkom bude rásť. „Treba však upozorniť na zásadné riziko, ktorým sú možné legislatívne zásahy štátu do druhého piliera. Ide o politické rozhodnutia, ktoré bežný sporiteľ nedokáže nijako ovplyvniť, no môžu mať priamy dosah na výšku jeho budúcich úspor,“ upozornil Kindl.

Keďže Česká republika druhý pilier nemá, oveľa väčší dôraz kladie na súkromné sporenie, predovšetkým prostredníctvom tretieho piliera (tzv. penzijka). „Vďaka štátnemu príspevku vo výške 20 % z mesačného vkladu, maximálne 340 Kč (14 eur) mesačne pri vlastnom vklade aspoň 1700 Kč (70 eur) a daňovej úspore až 7200 Kč (skoro 300 eur) ročne ide o pomerne atraktívny nástroj,“ zhodnotil Kindl.

Na Slovensku je tretí pilier podľa ekonóma výhodný takmer výlučne vtedy, ak naň prispieva zamestnávateľ. Bez jeho príspevku predstavuje daňová úspora len približne 34 eur ročne, čo je zanedbateľná motivácia. Alternatívou je podľa neho Európsky osobný dôchodkový produkt (PEPP), ktorý má takmer rovnaké daňové podmienky, ale je viazaný na európske pravidlá a ponecháva peniaze zainvestované aj vo výplatnej fáze.

Zároveň je prenositeľný medzi krajinami EÚ, čo je výhodné aj pre Slovákov žijúcich v Česku alebo plánujúcich tam pracovať. Česko od roku 2024 ponúka produkt DIP (dlhodobý investičný produkt), ktorý umožňuje čerpať rovnaké daňové výhody aj pri investovaní do akcií alebo ETF fondov cez bežných brokerov. Daňová podpora teda nie je viazaná len na špecifické dôchodkové produkty. Pod DIP je možné zaradiť aj európsky dôchodok a využívať tak rovnaké daňové výhody.

Slovensku podobný nástroj chýba. „Vytvorenie dlhodobého investičného produktu s daňovými stimulmi porovnateľnými s českým DIP by pritom mohlo výrazne motivovať obyvateľov k aktívnemu sporeniu na dôchodok a kompenzovať tak rastúce tlaky na priebežný systém, vyplývajúce z demografického vývoja,“ konštatoval Kindl.