Spomienka na zosnulých naprieč storočiami: Etnologička Nádaská prezradila, ako sa rokmi menila úprava našich hrobov

Sviatok Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný aj Dušičky, mal na našom území vždy rovnaký význam. Išlo o návštevu cintorínov a kostola, kde boli špeciálne druhy modlitieb za duše zosnulých. Akurát sa postupom času menila výzdoba hrobov. Pre TASR to uviedla etnologička a historička Katarína Nádaská.

Začiatkom 20. storočia si šľachta a bohatí mešťania stavali krypty, čiže to bol trošku iný spôsob pochovávania. „Bežne mali ľudia na vidieku hroby veľmi jednoduché. Boli tam drevené alebo železné kríže a vysádzali sa kvety priamo na hrob,“ povedala etnologička.

Po sviatku Dušičiek ľudia hroby zazimovali, obložili ich čečinou a položili na nich vlastnoručne upletený veniec zo šišiek. Postupom času sa podľa Nádaskej menila aj úprava hrobov. „Po druhej svetovej vojne si ľudia začali postupne dávať žulové, mramorové náhrobné dosky a, samozrejme, aj náhrobné kamene. Náhrobná doska bola veľmi praktická, pretože tým pádom bol hrob stále udržiavaný,“ doplnila.

Toto sa podľa Nádaskej zachovalo dodnes. Najmä pred obdobím, keď si spomíname na zosnulých, sa ľudia o hroby starajú a vyzdobia ich sezónnymi kvetmi a vencami. Počas návštevy cintorína zapália pri hrobe aj sviece.