Prvýkrát sme prekročili kľúčový bod zlomu: Vedci varujú pred katastrofickými následkami!

Podľa novej správy medzinárodného vedeckého tímu bol prvýkrát v histórii prekročený kľúčový klimatický bod zlomu. Globálne otepľovanie totiž už prekročilo hranicu, pri ktorej koralové útesy strácajú schopnosť prežiť. V správe Global Tipping Points Report, ktorú zostavilo 160 vedcov z 23 krajín, autori varujú, že svetové koralové útesy sa nachádzajú za svojim tepelným prahom a ich masové vymieranie je prakticky nevratné.

"To, že koraly teplých vôd prekročili svoj tepelný bod zlomu, je tragédia pre prírodu aj pre ľudí, ktorí na nich závisia kvôli potrave a obžive. Táto ponurá situácia musí byť varovaním. Pokiaľ teraz rozhodne nezasiahneme, stratíme aj amazonský dažďový prales, ľadovce a kľúčové oceánske prúdy,“ uviedol doktor Mike Barrett.

Podľa autorov správy sa planéta v súčasnosti oteplila o 1,4 °C oproti predindustriálnemu obdobiu, pričom už pri 1,2 °C dochádza k nevyhnutnému masovému bieleniu koralov a ich úhynu. To znamená, že deväťdesiatdeväť percent veľkých útesov, vrátane Veľkého bariérového útesu, je odsúdených na zánik.

"Bod zlomu je okamih, kedy sa zmena v systéme stane samovoľne poháňanou, zrýchľuje a je ťažko vratná. Prekročenie týchto bodov je jedným z najväčších rizík, ktorým čelíme," vysvetlil pre denník The Mail profesor Tim Lenton z University of Exeter, riaditeľ Global Systems Institute.

Podľa správy sa planéta nebezpečne približuje aj k ďalším bodom zlomu. Amazonský prales by sa mohol začať masovo rozpadať už pri oteplení o 1,5 ° C, teda skôr, než sa doteraz očakávalo. Kombinácia odlesňovania a rastúcej teploty môže spôsobiť jeho kolaps, ktorý by mal ničivé následky tak pre región, ako aj pre celý svet. Ďalším z kritických bodov je kolaps Západoantarktického a Grónskeho ľadového príkrovu, ktorý by viedol k dlhodobému zvýšeniu hladiny morí o niekoľko metrov.

Pokiaľ by teplota planéty prekročila 2 °C, hrozí aj zrútenie Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC), ktorá zaisťuje Golfský prúd a prenáša teplo po celej planéte. Jej kolaps by priniesol drsnejšie zimy v severozápadnej Európe, narušil monzúny v Afrike a Indii a ohrozil globálne potravinové systémy, čo by mohlo viesť k hladomorom. "Akonáhle je bod zlomu prekročený, dopady sa zrýchľujú a sú ťažko vratné. Musíme konať, aby sme sa im vyhli," zdôraznil profesor Lenton.