AKTUALIZOVANÉ 13:40 O STANOVISKO STRANY SaS
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vnesenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi B. pre prečin podplácania i rozhodnutiu špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok pre vznesenie obvinenia.
„Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“ uviedol Žilinka.
Podľa jeho slov neboli vôbec verifikované okolnosti, ktoré sa týkali dôvodov, pre ktoré došlo k obvineniu. Žilinka tak konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania. „A teda skutok, ku ktorému došlo, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podplácania,“ dodal.
Upozornil zároveň na povrchnosť orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, dokumentoval to na nesprávnom označení spoločnosti vystupujúcej v kauze. Rozhodnutie bude v anonymizovanej podobe zverejnené na webe Generálnej prokuratúry (GP) SR.
Borguľa na sociálnej sieti reagoval, že v prípade, kde bol dlho vedený ako poškodený, sa z neho deň pred hlasovaním o vydaní poslanca parlamentu Roberta Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie stal obvinený. „Pol roka ste poškodený, prípad je mesiace uzavretý a zrazu prípad zmení vyšetrovateľa a som obvinený,“ uviedol.
Je presvedčený, že to bolo politické rozhodnutie s cieľom zastrašiť ho pred blížiacim sa hlasovaním. „Celý čas som poukazoval na fakt, že ak som uplácal, musí existovať vec, za ktorú som úplatok dával. Tvrdil som to vyšetrovateľovi nielen ja, ale aj páni prokurátori Lipšic a Harkabus. Bola mu určená povinnosť nájsť prípad, za ktorý som mal uplácať,“ skonštatoval Borguľa.
Tvrdí, že bola prehľadaná prokuratúra, polícia a nič sa voči nemu nenašlo. „Nemal som proste za čo uplácať. A presne v týchto intenciách rozhodol generálny prokurátor,“ vyhlásil s tým, že si počká na písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej reakcii na sociálnej sieti uviedol, že z tlačovej konferencie generálneho prokurátora je zrejmé, že Generálna prokuratúra SR sa v danej veci odchýlila od svojich doterajších právnych názorov v porovnateľných trestných veciach. „ÚŠP sa po doručení uznesenia generálneho prokurátora komplexne vyjadrí k opakovaným situáciám, keď pri aplikácii paragrafu 363 a nasl. Trestného poriadku je jeden a ten istý procesný postup (alebo výklad hmotnoprávneho ustanovenia) aprobovaný ako zákonný a v prípade inej obvinenej osoby je posúdený ako nezákonný,“ vyhlásil úrad.
Poslanec Národnej rady SR Martin Borguľa bol na jar 2022 obvinený z podplácania, ako jeden zo skupiny osôb. Voči vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju však zamietol. Poslanec sa bránil tým, že v celej kauze vystupoval ako poškodený a čelil vydieraniu.
Najväčšia chyba koalície
Zvolenie Maroša Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba tejto koalície. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) to uviedol na sociálnej sieti. Urobil tak po tlačovej konferencii, na ktorej Žilinka oznámil zrušenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi B.
Žilinku zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora v decembri 2020. Vo voľbe ho podporilo 132 poslancov zo 147 prítomných. Viacerí koaliční poslanci ho dlhodobo kritizujú.
Strana Za ľudí pripomenula, že Žilinku nevolila. Už vtedy boli podľa nej indície, že funkciu nebude vykonávať nestranne, objektívne a bez politických tlakov. „Naše obavy, ako aj obavy odbornej verejnosti sa potvrdili,“ vyhlásila šéfka strany Veronika Remišová.
Dodala, že Žilinku do funkcie navrhlo hnutie Sme rodina. „O to citlivejšie je, ak paragraf 363 použije práve na oslobodenie poslanca Borguľu z hnutia Sme rodina,“ uviedla. Je podľa nej jasné, že exkluzivitu zrušených obvinení si vďaka tomuto paragrafu užívajú viacerí nominanti Sme rodina a „starého a nového Smeru“.
Kritika SaS
Strana SaS považuje použitie paragrafu 363 pre poslanca Národnej rady (NR) SR Martina Borguľu za ďalšie politické rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. „Zrušenie obvinenia pre poslanca Borguľu je jasným dôkazom, prečo sa Sme rodina tak vehementne bránila zrušiť paragraf 363. Navyše bola to práve Sme rodina, ktorá Žilinku navrhla do funkcie generálneho prokurátora,“ uviedol poslanec NR SR za SaS Alojz Baránik.
Generálny prokurátor podľa neho nekoná slobodne a je v konflikte záujmov. „Stavia sa na úroveň sudcov a zasahuje do ich domény. Namiesto toho, aby súd rozhodol o vine alebo nevine poslanca, Žilinka opäť nebezpečne a neakceptovateľne zasiahol do spravodlivého procesu,“ vyhlásil Baránik s tým, že aj z toho dôvodu je správne paragraf 363 zrušiť.
Hnutie Sme rodina na rozhodnutie Žilinku reagovalo, že rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR tak ako v minulosti, ani dnes komentovať nebude. „Sú to čisto jeho kompetencie a my to rešpektujeme,“ uviedlo pre TASR.
Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vyhlásila, že prokuratúra musí byť vystavená zodpovednosti a verejnej kontrole. „Dnes to tak nie je. Treba na to zmeny v ústave, zákonoch, aj zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Prípad Borguľa aj z tých málo zverejnených informácií ukazuje, ako je kľúčové, aby takéto prípady boli riadne vysvetlené verejnosti a neostala pachuť, že rovnosť pred zákonom neexistuje,“ reagovala.
Súčasne sa podľa nej javí, že prokuratúra vystupuje v niektorých kľúčových prípadoch boja proti korupcii ako súd a nie ako zástupca štátu na strane obžaloby. „Prokuratúra nie je súd, nemá postavenie toho, kto rozhoduje o vine a nevine. Jej úlohou je postaviť páchateľov trestných činov pred súd,“ podotkla Kolíková.
Predseda mimoparlamentného PS Michal Šimečka vo svojej reakcii uviedol, že nestačí polícii „na boj proti mafii a zlodejom rozviazať ruky, keď jej potom generálny prokurátor 363 systematicky podráža nohy“.