V tieni kamier, ale s mikrofónmi neustále v ruke, stoja komentátori a redaktori – neviditeľní hrdinovia, ktorí pracujú od úsvitu do noci. Ich dni sú plné faktov, štatistík, rozhovorov, presunov, a keď sa konečne zatvoria dvere ich izieb, čaká ich len pár hodín spánku. Pre verejnosť je ich hlas často jediným spojením s turnajom – a hoci by sa mohlo zdať, že zažívajú hokejový sen, v skutočnosti ide o jednu z najnáročnejších úloh v médiách.
Aj počas šampionátu vo Švédsku to nie je inak. Komentátori slovenského tímu tvrdo makajú, no ak sa naskytne jediný voľný deň, berú ho ako šancu na krátke vydýchnutie a návštevu Štokholmu – mesta, ktoré zanechalo dojem aj napriek krátkemu pobytu.
„Stihol som prehliadku. Páči sa mi hlavne Gamla Stan, teda staré mesto, a časť Garden, kde to už pripomína naozaj také európske metropoly,“ rozpráva komentátor Pavol Pindjak, ktorého zaujalo nielen historické centrum, ale najmä infraštruktúra.
„Štokholm je naozaj nádherný, ale to, čo je možno najväčším prekvapením pre mňa, je to, akým spôsobom to funguje. Verejná doprava – to je naozaj dokonalá. Čo sa mi ďalej páčilo, tak to je najmä rozmanitosť kuchýň, ktoré sme mali možnosť ochutnať, a najmä teda pochutiny z rýb. Čo mi tu najviac chýba, je české alebo slovenské pivo,“ dodal.
Jeho kolega Richard Weinfortner navštívil švédsku metropolu po prvý raz. „V Štokholme som prvý raz v živote a určite by som sa sem rád vrátil,“ hovorí, no hneď dodáva, že tentoraz ide o pracovnú cestu, nie výlet. „Momentálne tu nie sme na výlete, takže nemáme toľko času chodiť po meste. Stihli sme doň nazrieť a bolo by tu čo obzerať,“ vysvetlil.
Prekvapila ho jazyková bariéra. „Takmer všetky nápisy, oznamy a názvy sú vo švédčine. Čakal som v takejto metropole viac angličtiny,“ priblížil. A pridal aj drobný klimatický šok: „A vietor je tu naozaj mrazivý. Slovenských a švédskych 13 stupňov je o niečom úplne inom, obzvlášť keď zafúka od mora.“
Aj keď ich pracovný rytmus počas šampionátu nepovolí, v ich hlasoch cítiť vášeň pre hokej a radosť z toho, že sú jeho súčasťou. Potešila ich správa, že v roku 2029 sa svetový šampionát vracia na Slovensko. Znamená to pre nich menej cestovania, domáce prostredie a možno sa konečne dočkajú aj toho piva, ktoré im v Štokholme tak veľmi chýbalo.