Grónska veľryba, ktorá žije viac než 200 rokov, je najdlhšie žijúcim cicavcom na Zemi. Vedci teraz objavili možný mechanizmus jej výnimočnej dlhovekosti. Podľa tímu vedeného profesorkou Verou Gorbunovou z University of Rochester môžu kľúčovú úlohu zohrávať mimoriadne presné a efektívne opravy DNA.
Vo výskume profesorka Gorbun zistila, že bunky veľrýb lepšie opravujú dvojité zlomy DNA, a preto majú oveľa menej mutácií. „Možno časť mechanizmu spočíva v tom, že zlomy DNA sa opravujú veľmi presne a účinne,“ uviedla.
Kľúčový je najmä proteín CIRBP, ktorého tvorbu spúšťa chlad. Veľryby žijúce v arktických vodách produkujú tohto proteínu stokrát viac než ľudia. Zvýšenie hladiny CIRBP v ľudských bunkách zdvojnásobilo podiel opravených zlomov DNA. Podobný efekt sa prejavil aj u octomiliek, modelových genetických organizmov, u ktorých proteín predĺžil život a zvýšil odolnosť voči žiareniu.
„Prvý záver je, že u ľudí je priestor na zlepšenie. Ľudia si mysleli, že opravu DNA zlepšiť nemôžeme, že už je optimálna, ale veľryba to robí lepšie ako my,“ tvrdí Gorbun. Tím teraz pracuje na myšiach s vyššou hladinou CIRBP a chce skúmať, či krátky chladový stimul – napríklad studený kúpeľ – môže zvýšiť hladinu proteínu aj u ľudí. „Musíme zistiť, či krátka expozícia chladu stačí,“ dodala.
