Premiér Pašinjan predstavil plán: Arménsko sa pokúsi podpísať mierovú dohodu s Azerbajdžanom

Arménsko sa pokúsi podpísať mierovú dohodu s Azerbajdžanom už v júni. Ak by k tomu nedošlo, budú to skúšať opakovane s cieľom uzavrieť túto otázku do konca roka. Na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum v Prahe to v piatok povedal arménsky premiér Nikol Pašinjan, informuje spravodajkyňa TASR.

„Sústredíme sa na to. Pokúsime sa to podpísať v júni. Ak nebudeme úspešní, pokúsime sa v júli. Budeme na tom pracovať a nakoniec mierovú dohodu podpíšeme a zaistíme mier,“ vyhlásil.

Bývalé sovietske republiky v marci oznámili, že ukončili rozhovory zamerané na vyriešenie dlhoročného konfliktu a zhodli sa na znení možnej dohody. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy, lebo jednu jej časť chápe ako nároky Arménska na svoje územie.

„Snažíme sa to vnímať ako ich úprimné obavy. A je len jedna inštitúcia, ktorá by oficiálne mohla deklarovať, čo arménska ústava obsahuje a čo nie, a to je, samozrejme, náš ústavný súd,“ povedal Pašinjan s tým, že súd už rozhodol, že v arménskej ústave sa žiadne územné nároky voči Azerbajdžanu alebo akémukoľvek inému susedovi nenachádzajú.

Podotkol, že keď Arménsko dohodu podpíše, vláda ju musí poslať na ústavný súd. Ak by rozhodol tak, že dokument nie je v súlade s ústavou - čo sa však podľa neho nepredpokladá -, sám by inicioval ústavné reformy, ktoré by umožnili v procese pokračovať. Ak rozhodne, že v súlade s ústavou je, môžu ho poslať do parlamentu a ratifikovať. V tejto súvislosti zdôraznil, že ratifikované medzinárodné dokumenty majú väčšiu právnu silu než vnútroštátna legislatíva, takže v prípade, ak má Azerbajdžan úprimné obavy, tak zaručený spôsob, ako ich vyriešiť, je dokument podpísať.

Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko. Baku a Jerevan viedli dve vojny o kontrolu azerbajdžanského, prevažne Arménmi obývaného regiónu Náhorný Karabach. Azerbajdžan napokon tento región obsadil počas 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.

Arménsko sa podľa jeho premiéra snaží normalizovať aj vzťahy s Tureckom. Pripomenul, že v ostatných rokoch sa im podarilo nadviazať dialóg a uskutočnilo sa aj niekoľko stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktoré považuje za konštruktívne.

Podotkol, že ak by Arménsko chcelo ešte pred pár rokmi poznať pozíciu Turecka na nejakú záležitosť, muselo by sa na to opýtať tretej krajiny, ktorá by mu odpoveď sprostredkovala. „Teraz máme priamy a každodenný kontakt s našimi susedmi a som si istý, že tento proces povedie k nadviazaniu diplomatických vzťahov, otvoreniu hraníc atď. Môj názor je, že je to len otázkou času,“ dodal Pašinjan.