Koktejl.sk
Súčasná situácia vo Francúzsku je predovšetkým krízou autority v krajine, pričom štát nerobí na ochranu ľudí to, čo by mal. Starosta francúzskeho mesta Le Bouscat a podpredseda metropolitného zoskupenia Bordeaux Gwenaël Lamarque tak odpovedal na otázku TASR, v čom vidí hlavné príčiny najnovších udalostí vo Francúzsku. Podľa neho bezpečnostná stratégia zvolená v sobotu 17. októbra nebola správna – policajtov v uliciach Paríža bolo málo a zasiahli neskoro.
- Francúzsko zažíva krízu autority štátu spojenú so zlyhaním bezpečnostnej stratégie.
- Sociálna a ekonomická kríza prehlbuje hnev najnižších vrstiev francúzskej spoločnosti.
- Škrty v školstve a sociálne problémy študentov prispievajú k radikalizácii protestov.
- Výtržníci spôsobili rozsiahle škody v Bordeaux a ďalších francúzskych mestách počas nepokojov.
- Počas protestov bolo zadržaných 2397 ľudí a zranených takmer tisíc príslušníkov bezpečnostných síl.
„Po druhé, myslím si, že máme sociálnu a ekonomickú krízu, ktorá v ľuďoch vyvoláva veľký hnev a frustráciu, predovšetkým v najnižších vrstvách francúzskej spoločnosti. Toto sú hlavné príčiny toho, čo sa stalo v krajine,“ priblížil.
Sobotné protesty vo Francúzsku sa konali proti vysokým životným nákladom a stavu verejných služieb. Vo viacerých mestách sprevádzali zhromaždenia násilnosti a došlo aj k zrážkam medzi demonštrantami a políciou.
Protesty začali minulý mesiac stredoškoláci v chudobných severných predmestiach Paríža. Hnev pre nedostatok učiteľov a zanedbané zariadenia podľa agentúry Reuters prerástol do širšieho hnutia zameraného na nerovnosť, verejné výdavky a životnú úroveň.
Poetka Gabriela Albrecht Žiaková, ktorá žije vo Francúzsku 35 rokov, si nepamätá na takéto represie proti deťom a mladistvým. „Odkedy žijem vo Francúzsku, takzvané „manifs“, ako sa tu nazývajú demonštrácie, už nie sú len viditeľným prejavom nespokojnosti. Požiadavky ostávajú čoraz častejšie bez konkrétneho riešenia, a tak sa do ulíc na demonštrácie chodí čoraz viac s hnevom, ale aj so skrytou túžbou, že sa ľudský údel pohne k lepšiemu,“ povedala pre TASR.
Ako ďalej uviedla, požiadavky študentov sa nelíšia od tých z čias hnutia žltých viest, situácia sa však podľa nej za uplynulé roky ešte zhoršila. „Už niekoľko rokov tu počas akademického roka čakajú každý večer pred centrom mládeže stovky mladých na ulici, aby dostali balíček s večerou. Štátny rozpočet určený na školstvo, výskum a kultúru zaznamenal prudký pokles. Hnev neutícha ani v zdravotníctve,“ zdôraznila.
„Tentoraz protesty spontánne vypukli pred tromi týždňami na gymnáziách a stredných školách, kde sa prepúšťa, pričom školy trpia nedostatkom pedagógov, triedy sú preplnené a mnohé školské zariadenia sú v žalostnom stave,“ opísala súčasnú situáciu.
Od soboty sa podľa Lamarqua zmenila hlavne intenzita nenávisti a násilia. V jeho meste nepokoje neboli. „U nás mali výtržníci dve miesta, kde sa stretli, ale v Le Bouscat nezostali. Hneď sa presunuli do centra Bordeaux, ktoré je od nás vzdialené iba desať minút cesty električkou. V Bordeaux bola situácia úplne iná. Výtržníci zničili okolo 150 obchodov a všade bol chaos, v podstate od rána do neskorej noci,“ konštatoval s tým, že veľa ľudí stratilo živobytie a teraz nevedia, čo budú robiť.
Žiaková žije priamo v Bordeaux. „Cez víkend sa v meste konali tuším dve riadne nahlásené demonštrácie študentov a hnutia žltých viest spolu s rôznymi odbormi. A ešte skôr, ako začali, bol sprievod uvítaný slzotvorným plynom. Ostatné, teda to, ako výtržníci narušili demonštráciu, som videla len v médiách,“ dodáva.
Rozsiahle demonštrácie sa konali v mnohých mestách. Protestujúci v Marseille a Lille vtrhli do tamojších radníc. V Paríži bezpečnostné sily použili proti protestujúcim slzotvorný plyn a vodné delá. Ľudia podpaľovali autá či smetné koše a rozbíjali výklady obchodov a reštaurácií.
Výtržníci podpálili aj radnicu v Limoges. „Požiar radnice šokoval všetkých starostov vo Francúzsku, mňa nevynímajúc. Spoločne sme sa rozhodli zvolať v pondelok na poludnie občianske zhromaždenia po celom Francúzsku, aby sme povedali: stop výtržníkom, stop barbarstvu, stop násiliu. Chceme, aby nás republika chránila, a vyzývame štát, aby konal. Teraz nie je čas hovoriť, je čas konať, chrániť ľudí a aj všetky verejné miesta, kde pre nich pracujeme,“ zdôraznil Lamarque, pričom sa podľa jeho slov až 30 000 starostov rozhodlo zvolať takéto stretnutie.
Čo sa týka ďalšieho vývoja situácie, ako povedal, nerád komentuje národnú politiku. Ponúknutá demisia ministra vnútra Laurenta Nuňeza nie je podľa neho odpoveďou. Ako ďalej uviedol, riešenie situácie majú v rukách práve miestni volení zástupcovia, ako je aj on. „Na to však potrebujeme isté právomoci v oblasti bezpečnosti. Francúzsky zákon nám neumožňuje zaisťovať bezpečnosť na miestnej úrovni, tá spadá pod správu štátu... Momentálne sa v tejto veci musíme posunúť ďalej,“ zdôraznil.
Žiaková poukázala na to, že odchádzajúca vláda končí v mínuse, čo sa týka dôvery aj politického kapitálu. Terajšie nepokoje sa odohrávajú pol roka pred prezidentskými voľbami. „Neviem, či sa spoločnosti podarí zachovať si ľudskú tvár a dôstojnosť, ale prajem si to,“ uzavrela.
Podľa ministerstva vnútra bolo počas protestov zadržaných 2397 ľudí. Zranenia utrpelo takmer 1000 policajtov a žandárov, z toho siedmi vážne. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok ostro skritizoval „zlyhania“, ktoré podľa neho viedli k násilným protestom otriasajúcim krajinou, demisiu ministra vnútra Laurenta Nuňeza však odmietol.
Koktejl.sk
