Po tragickom úmrtí Móniky Jákliovej († 31) sa život MMA zápasníka Gábora Borárosa (33) obrátil naruby. V najťažších chvíľach mu najväčšiu oporu poskytuje jeho nová partnerka Dora, ktorá mu aktívne pomáha aj s výchovou malej dcérky Zory. O tom, ako sa rodina vyrovnáva so stratou a ako vyzerá ich nový spoločný život, prehovoril známy športovec v relácii Pétera Hajdúho Moje Maďarsko.
Boráros úprimne opísal svoju súčasnú rodinnú situáciu a výzvy, ktorým ako osamelý otec čelí. „Nejde o to, či dokážem zladiť svoj úplne nový život s tým doterajším. Z hľadiska životného štýlu sa zmenilo úplne všetko a chcem to skĺbiť s tým, že teraz musím obstáť a nahradiť oboch rodičov,“ uviedol zápasník. Priznáva však, že na túto náročnú úlohu nie je sám. Jeho partnerka Dóra mu podľa jeho slov pomáha, ako len môže.
Zaujímavosťou je, že takmer štvorročná Zora si k otcovej novej partnerke našla cestu úplne sama. Podľa Borárosa to nie je len dôsledok tragickej nehody, keďže sa s Dórou poznali už dlhšie. „Ako plynul čas, čoraz viac som si všímal, že sa jej Zora sama otvorila a prirodzene ju prijala,“ vysvetlil Boráros a dodal úsmevný detail z ich každodenného života.
„Teraz sa s ňou cíti úplne dobre, má rada jej spoločnosť. Niekedy sa Zora rozhodne, že chce byť radšej s Dórou. Vtedy otec nesmie ísť ani do izby, lebo sa chcú hrať samy,“ povedal. Športovec neskrýva vďačnosť za to, aký postoj jeho partnerka k situácii zaujala. „Je to pre mňa obrovská opora. Nevenuje sa Zore len preto, že som jej to kázal alebo ju o to prosil, ale robí to úplne sama od seba,“ dodal.
Hoci sa Boráros snaží zvládať všetky povinnosti vrátane domácich prác a upratovania - čo by podľa vlastných slov predtým určite nezvládol - uvedomuje si svoje limity. Zastáva názor, že dcéra potrebuje ženský vzor a rolu matky on sám jednoducho zahrať nedokáže.
„Je lepšie, keď mojej dcérke ukazuje ženský príklad žena, namiesto toho, aby som sa ja snažil prevziať túto rolu. Ja Dóru vidím v úlohe matky,“ zamyslel sa zápasník a pridal aj odvážnejšie tvrdenie, o ktorom vie, že môže u verejnosti vzbudiť rôzne reakcie.
„Mnohým sa to nebude páčiť, keď to poviem, ale Zora na ňu skôr či neskôr bude pozerať ako na matku. Od takmer štvorročného dievčatka predsa nikto nemôže očakávať, že to neurobí,“ zakončil.
