27. feb. 2025 o 16:14
TASR, Koktejl

Vodca zakázanej strany vyzval na jej rozpustenie a zloženie zbraní: Zásadný apel je súčasťou...

placeholder
Na archívnej snímke z 21. marca 2018 v Istanbule mladík drží vlajku s podobizňou väzneného vodcu zakázanej tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana.
Zdroj: TASR/AP

Turecko a jeho západní spojenci považujú túto skupinu za teroristickú organizáciu.

Zahraničné správy
27. feb. 2025 o 16:14
Vodca zakázanej strany vyzval na jej rozpustenie a zloženie zbraní: Zásadný apel je súčasťou...

Turecko a jeho západní spojenci považujú túto skupinu za teroristickú organizáciu.

Väznený vodca zakázanej tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullah Öcalan vo štvrtok vyzval na rozpustenie tejto organizácie, ktorá vedie povstanie proti tureckej vláde, a zloženie zbraní. Vyplýva zo Öcalanovho listu, ktorý zverejnila turecká prokurdská strana DEM. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Zvolajte svoj kongres a rozhodnite. Všetky ozbrojené skupiny musia zložiť zbrane a PKK musí byť rozpustená,“ vyzval Öcalan v liste, ktorý prečítala delegácia poslancov strany DEM. Poslanci predtým lídra PKK navštívili vo väzení na ostrove Imrali v Marmarskom mori. Öcalanova zásadná výzva je súčasťou aktuálneho mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou, ktorý v októbri inicioval Devlet Bahceli, koaličný partner prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Bahceli, ktorý je označovaný za krajne pravicového nacionalistu, navrhol, aby bol Öcalan podmienečne prepustený výmenou za rozpustenie PKK a ukončenie jej ozbrojených aktivít. PKK, ktorú Ocalan založil v roku 1978, vedie povstanie na juhovýchode Turecka od roku 1984.

Turecko a jeho západní spojenci považujú túto skupinu za teroristickú organizáciu. Predchádzajúce mierové snahy s PKK sa skončili neúspechom. Líder PKK Öcalan (75) je od roku 1999 vo väzení, kde si odpykáva trest za vlastizradu. Napriek svojmu uväzneniu má na organizáciu naďalej významný vplyv.

Podľa analytikov sa očakáva, že vedenie PKK vypočuje každú Öcalanovu výzvu, hoci niektoré frakcie v skupine by mohli klásť odpor, píše AP. Öcalan vo svojom posolstve vysvetlil dôvody na vedenie ozbrojeného povstania. Vyzdvihol najmä to, že Ankara odmietala uznať kurdskú identitu. Naznačil však, že už neexistuje žiadny dôvod na ozbrojený konflikt.

„Pri snahe o vytvorenie a realizáciu politického systému neexistuje alternatíva k demokracii. Demokratický konsenzus je základnou cestou,“ vyhlásil. AP poukázala na to, že k mierovému procesu dochádza v čase, keď prezident Erdogan môže potrebovať hlasy poslancov strany DEM pri zmene ústavy.

Jej súčasné znenie mu totiž nedovoľuje opätovne kandidovať. Erdoganov mandát vyprší v roku 2028. Napriek mierovému procesu však v Turecku prebiehajú razie proti opozícii a dochádza k zatknutiam novinárov a politikov. Niekoľko zvolených kurdských starostov nedávno odvolali z funkcie a nahradili štátom vymenovanými úradníkmi.