Zaujímavé zistenie vedcov: Jedno obľúbené zviera môže spomaliť starnutie buniek u žien!

Nový výskum naznačuje, že čas strávený so psami môže mať mimoriadne priaznivý vplyv na zdravie žien. Dokonca môže spomaliť starnutie buniek v tele ženy. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Behavioral Sciences stačí iba hodina týždenne v spoločnosti psa, aby sa spomalil kľúčový ukazovateľ starnutia buniek.

Teloméry sú ramená chromozómov, ktoré sa prirodzene skracujú. Na koncoch telomér sú ochranné čiapočky, ktoré chránia genetický materiál pred poškodením – podobne ako plastová koncovka na šnúrke. Keď sa konce telomér skracujú, bunky starnú.

"Netradičné prístupy, ako je kontakt so zvieratami, môžu ponúknuť zmysluplnú podporu starnúcim ľuďom. Tieto vzťahy poskytujú emočné bezpečie a stabilitu, čo môže byť pre ženy mimoriadne významné," myslí si autorka výskumu doktorka Cheryl Krause-Parell z Florida Atlantic University.

V štúdii sledovala dvadsaťosem žien vo veku tridsaťdva až sedemdesiatdva rokov - všetky boli vojnové veteránky s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Podľa autorov štúdie boli ženy vybrané zámerne, pretože sú v takýchto výskumoch nedostatočne zastúpené. Účastníčky boli rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina počas ôsmich týždňov raz týždenne trénovala asistenčné psy pre iných veteránov. Druhá, kontrolná skupina, iba sledovala výukové videá o tréningu psov.

Počas výskumu nosili účastníčky prístroje, ktoré merali biologické ukazovatele stresu, vrátane variability srdcovej frekvencie. Dĺžka telomér bola zisťovaná zo vzoriek slín. Psychologické ukazovatele stresu – napríklad úzkosť, miera stresu a symptómy PTSD – boli hodnotené pomocou dotazníkov.

Z výsledkov vyplýva, že u žien, ktoré trénovali psy, sa dĺžka telomér zvýšila, čo naznačuje spomalenie bunkového starnutia. Najvýraznejší účinok bol zaznamenaný u veteránok s bojovou skúsenosťou. Naproti tomu u žien z kontrolnej skupiny sa dĺžka telomér skrátila, čo naznačuje urýchlenie starnutia.

U oboch skupín došlo k zlepšeniu psychického stavu - došlo k zníženiu úzkosti, stresu i symptómov PTSD. Podľa autorov to ukazuje, že aj samotná účasť v štúdii mohla mať terapeutický efekt.

"Veteránky čelia jedinečným problémom pri návrate do civilného života a tradičná liečba PTSD nie vždy zodpovedá ich potrebám. Nie všetci veteráni sa ale môžu o služobného psa starať, a preto môže dobrovoľnícka práca so zvieratami ponúknuť podobné liečivé prínosy bez záťaže vlastníctva," myslí si doktorka Krauseová-Parellová.