Koktejl.sk
Táto zima je mimoriadne mrazivá. Meteorologické predpovede hlásia silný mráz, pričom teploty mohli klesnúť pod -20 °C. Takéto nízke teploty predstavujú veľkú záťaž pre organizmus, najmä keď sme si za posledné zimy odvykli od snehu a mínusových teplôt. Nejde pritom len o riziko hypotermie, ktorá ohrozuje život, ale aj o ďalšie náhle zdravotné stavy, ktoré môžu prekvapiť.
„Aj teploty okolo -15 či -20 °C môžu byť nebezpečné,“ vysvetľuje lekárka Joanna Szeląg. Spomína, že pred niekoľkými rokmi, keď bola ešte na základnej škole a teploty pod -15 °C nikoho neprekvapovali, učiteľka jej povedala známu vetu o tom, aby v zime nevysedávala vonku a nebála sa požiadať o pomoc. Vtedy sa nikto veľmi nezamýšľal nad snehovými závejmi a deti často kráčali do školy pešo aj v silnom mraze bez toho, aby ich rodičia vozili autom. Táto rada preto zostala v pamäti najmä deťom.
Dnes, hoci žijeme v miernom podnebí, za posledné zimy sme si odvykli od snehu a mrazov. Avšak koniec decembra a začiatok januára priniesli výrazné ochladenie s teplotami až do -20 °C, preto nesmieme zabúdať, že podchladenie organizmu môže byť veľmi nebezpečné. Existuje univerzálny teplotný prah, ktorý by jednoznačne definoval extrémny chlad a jeho dopady na zdravie? Nie, hoci lekári zdôrazňujú, že najhoršie sú náhle výkyvy teplôt a celkový zdravotný stav človeka. Niektoré ochorenia môžu zhoršiť negatívne účinky chladu.
Joanna Szeląg, špecialistka na rodinnú medicínu, hovorí: „Teploty okolo -15 či -20 °C môžu byť nebezpečné. Najdôležitejšie je správne sa pripraviť.“ Čo znamenajú teploty pod -20 °C pre nepripravených ľudí? „Neexistuje univerzálny čas, po ktorom sa objavia omrzliny – záleží na zdravotnom stave, cirkulácii krvi a chronických ochoreniach,“ vysvetľuje lekárka. Niektorí ľudia reagujú na chlad rýchlejšie, napríklad pacienti so syndrómom Raynaud, ktorý spôsobuje rýchle omrzliny na rukách a nohách.
Omrzliny vznikajú, keď koža a podkožné tkanivá zamrznú. Riziko nezávisí len od teploty vzduchu, ale aj od pocitovej teploty, ktorú ovplyvňuje aj vietor. Pomôže ochrana pokožky, vhodné oblečenie, ochranné krémy, kvalitné rukavice a topánky. Omrzliny sa môžu objaviť už do 30 minút, ak je pokožka vystavená teplote pod -17 °C pri vetre rýchlosťou 8 km/h. Prvé príznaky sú bledá alebo modrošedá koža, strata citlivosti, poruchy funkcie kĺbov a svalov, a po zahriatí sa môžu objaviť pľuzgiere. Rýchla reakcia je nevyhnutná, inak hrozia komplikácie ako precitlivenosť na chlad, dlhodobé necitlivosti, stuhnutosť kĺbov, gangréna či hypotermia.
Hypotermia je stav, keď telesná teplota klesne pod 35 °C, čo vedie k vážnym poruchám organizmu. „Hypotermia nie je len podchladenie, ale postupné vypínanie funkcií tela. V hlbokej hypotermii sa spomaľujú všetky procesy vrátane myslenia,“ vysvetľuje lekárka. Preto ľudia v mrazivom počasí často necítia nebezpečenstvo a chcú si sadnúť, čo môže skončiť tragicky. S poklesom telesnej teploty organizmus šetrí energiu trasením svalov, no pri ďalšom poklese tieto mechanizmy prestávajú fungovať. Moderná medicína rozlišuje tri stupne hypotermie: miernu, strednú a hlbokú, pričom každý má odlišné biologické prejavy a riziká.
Osobná skúsenosť ukazuje, že ani najteplejšie rukavice nie sú vždy dostatočné – ruky mrznú a po krátkej prechádzke stratím cit v prstoch. Dôvodom je, že telo v chlade chráni najdôležitejšie orgány. „S podchladením klesá citlivosť a prietok krvi v drobných cievach, čo vedie k omrzlinám. Najviac ohrozené sú ruky, nohy, nos a uši,“ zdôrazňuje Szeląg. Obrana spočíva v zúžení ciev na končatinách, čo obmedzuje prísun tepla do rúk a nôh. Čím ďalej od srdca, tým menej krvi a tepla. Preto sa chlad najskôr prejaví na vonkajších častiach tela. Omrzliny sa najčastejšie objavujú na rukách a tvári.
Obzvlášť opatrní by mali byť seniori, malé deti a chronicky chorí. „Pri takých mrazoch je dôležitý čas strávený vonku. Najhoršie je, keď niekto dlho sedí bez pohybu,“ upozorňuje lekárka. Náhle prechody z teplého prostredia do silného mrazu môžu spôsobiť nepríjemné pocity v dýchacích cestách. Zmeny teplôt najviac zaťažujú pľúca. Podľa odborníka z Ohia dochádza k podráždeniu pľúc pri kontakte veľmi studeného vzduchu s vlhkým povrchom pľúc, kde prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Tento proces prirovnáva k situácii, keď sa šálka teplej vody vystaví mrazu a rýchlo zamrzne.
Časté striedanie veľmi teplého a studeného prostredia zvyšuje riziko zimných zdravotných problémov. Príliš vyhriate miestnosti v kombinácii s vonkajším chladom zvyšujú riziko podráždenia a poškodenia dýchacích ciest. Odborníci odporúčajú pri silných mrazoch obmedziť čas vonku a chrániť dýchacie cesty, najmä pri veternom počasí. Treba mať na pamäti, že pocitová teplota môže byť výrazne nižšia ako nameraná, čo zvyšuje riziko nepríjemných príznakov.
Teplota pod -20 °C nie je problém, ak sme správne oblečení. „Treba chrániť tvár krémom, nosiť teplé oblečenie, kvalitné rukavice a topánky,“ pripomína Joanna Szeląg. Podobný názor má Božena Janicka, predsedníčka Združenia zamestnávateľov zdravotnej starostlivosti: „Osobitnú pozornosť treba venovať ochrane hlavy, krku, rúk a nôh – práve cez tieto časti tela uniká najviac tepla. Čiapka, šál a rukavice nie sú doplnkom, ale nevyhnutnosťou. Obuv by mala byť nielen teplá, ale aj protišmyková, čo výrazne znižuje riziko pádov.“
Oblečenie nesmie byť príliš tesné, pretože obmedzuje správne prekrvenie, ktoré pomáha udržať teplo v rukách a nohách. Nezabúdať treba ani na pokrývku hlavy, ktorá je obzvlášť náchylná na podchladenie. Pri veľkých mrazoch treba byť ostražitý a sledovať nielen vlastnú reakciu na chlad, ale aj ostatných. „Dávajme pozor na starších ľudí, bezdomovcov a tých, ktorí dlho sedia vonku. Nebuďme ľahostajní, informujme záchranné služby,“ vyzýva lekárka. Alkohol na mraze predstavuje ďalšie riziko. „Nezohrieva, práve naopak – pod jeho vplyvom ľahšie stratíme ostražitosť,“ varuje.
Ak plánujeme dlhšiu prechádzku, treba sa pripraviť. „Okrem teplého oblečenia si vezmime termosku s čajom a ohrievače rúk – takéto drobnosti môžu urobiť veľký rozdiel,“ dodáva. Osobitnú opatrnosť odporúča pri deťoch. „Nie je čas na sedenie na sánkach, lepšie je, keď behajú alebo stavajú snehuliaka. Nečinnosť na mraze je najhoršia,“ varuje.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Koktejl.sk
