Koktejl.sk
Slovenský herec Vladmír Hajdu (61), viac známy ako Ady Hajdu, takmer hneď po ukončení štúdia na Vysokej škole múzických umení vstúpil do sveta profesionálnych hercov. Na televíznych obrazovkách sa začal objavovať v 90. rokoch a zahral si v mnohých kultových filmoch i seriáloch. O tom, ako teraz Hajdu žije, sa rozrozprával pre web Svetevity.sk.
Život v hlavnom meste vymenil za pokoj v náručí prírody. "Roky som chodil k bratovi na chalupu do Lozorna. Jedného dňa ho to prestalo baviť, lebo som tam bol stále „nasáčkovaný“, a povedal: „Zoberieš si úver a kúpiš si tento dom.“ Tak sme sa s manželkou zadlžili, dom sme kúpili a postupne sme ho prerábali. Deti už však mali svoje záujmy, nakoniec na chalupu nechceli chodiť. Príležitostne sme tam urobili grilovačku," prezradil.
Potom nastala zmena. "Až prišla pandémia, my sme sa tam presťahovali a mňa už z Lozorna nikto nedostane. Je to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Milujem Bratislavu, aj tu občas po predstavení prespím, ale už sa tu necítim ako doma. Myslel som si, že pozorovanie prírody je blbosť. Teraz milujem pozerať, ako rastú tulipány, narcisy, kvitnú agáty. Našiel som v sebe pokoj. Mám tam aj blízkych priateľov," povedal o sebe herec.
Deti dokonca nežijú ani na Slovensku. "Je to ich rozhodnutie, ale nechcú žiť v takejto politickej situácii. Syn je vedec vo Viedni a dcéra pracuje pre Globsec v Bruseli, rieši projekty, ktoré sa týkajú bezpečnosti Európy aj boja proti ruskému vplyvu. Keď hovoria o svojej práci, ničomu nerozumiem, ale obdivujem ich vášeň. Paradoxne, odkedy odišli, vidíme sa častejšie, lebo sa chceme vidieť. Prednedávnom sme si všetci urobili výlet do Amsterdamu," potešil sa.
O odchode do zahraničia ale sám nepremýšľal. "Príležitosť som mal, ale nechcel som. Som naviazaný na rodinu, túto reč, ktorá ma živí. Keďže som dyslektik, je pre mňa strašne ťažké učiť sa nový jazyk. Pamätám si, že keď sme nakrúcali koprodukčnú rozprávku Mahuliena, zlatá panna, herec Rémi Martin mi povedal, aby som emigroval, lebo som francúzsky typ, reč sa naučím a budem mať veľa práce," spomínal.
Ponuku ale odmietol. "Vravel som mu, že nemôžem, lebo Slovensko je môj domov. Tak chodím aspoň do Prahy, kde tiež hrávam v slovenčine. Teraz som však točil film, rozprával som v ňom po česky. Honza Budař mi to celé v češtine nahral, a tak som sa to učil aj spolu s učiteľkou. Urobil som všetko pre to, aby nebolo počuť slovenský prízvuk. Ja ho tam však stále počujem," povedal o sebe prísne slová.
Stále sa venuje aj herectvu na divadelných doskách. "Som vo veku, že už nič nepotrebujem, nemám žiadne úvery, preto robím divadlo, ktoré ma stále baví," vyhlásil.
Koktejl.sk
