Lídri EÚ pred mimoriadnym summitom v Bruseli: Európska jednota a spolupráca s USA sú kľúčové

Európska jednota a potreba spolupráce s USA boli vo štvrtok večer hlavnými odkazmi lídrov členských krajín EÚ pred začatím mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, ktorého hlavným bodom sú transatlantické a vzájomné obchodné vzťahy. Informuje o tom spravodajca TASR.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril nádej, že EÚ a USA nájdu spôsob, ako prekonať pretrvávajúce napätie, lebo obe strany túto transatlantickú alianciu budovali 75 rokov. Zdôraznil, že pozornosť lídrov sa musí presunúť na posilnenie eurobloku z hľadiska jeho obrany a konkurencieschopnosti, ktoré vníma ako „dve strany tej istej mince“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil, že európska jednota počas tohto týždňa pomohla zmierniť napätie s USA. Novinárom odkázal, že Európa ukázala, že stojí po boku Dánska a že EÚ je jednotná a silná, reaguje rýchlo a je schopná obnoviť poriadok.

„Tento týždeň sme začali eskaláciou, hrozbami invázie a clami. Vrátili sme sa do situácie, ktorú považujem za oveľa prijateľnejšiu, ale zostávame ostražití. Keď Európa reaguje jednotne a využíva nástroje, ktoré má k dispozícii, môže si to vynútiť rešpekt. A to je dobrá vec,“ opísal situáciu.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová pred novinármi uviedla, že Dánsko a Grónsko sú otvorené spolupráci s USA na budovaní ich obrannej dohody z roku 1951, ktorá umožnila Američanom zriadiť vojenské základne v Grónsku.

„Keď Európa nie je rozdelená, keď stojíme spolu a keď sme jasní a silní aj v našej ochote postaviť sa za seba, potom sa ukážu výsledky. Myslím si, že sme sa v posledných dňoch a týždňoch niečo naučili,“ uviedla.

Poľský premiér Donald Tusk povedal, že jednota je potrebná nielen medzi členmi EÚ, ale aj s Kanadou, Islandom a Spojeným kráľovstvom. To podľa neho môže predísť „veľmi zvláštnym medzinárodným problémom“. Dodal, že to, čo dnešná politika potrebuje, je dôvera a rešpekt medzi všetkými partnermi, nie dominancia.

Návrh využiť najsilnejšiu obchodnú zbraň EÚ - nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI) - považuje litovský prezident Gitanas Nauséda za nevhodný. Varoval, že by to len vystupňovalo napätie s USA. Dodal, že EÚ by sa mala zamerať radšej na obnovenie dôvery s Washingtonom a na spoluprácu s USA.

Rakúsky kancelár Christian Stocker možné ďalšie americké clá označil za novú hrozbu pre Európu. Ich dôvod vníma ako „do značnej miery odtrhnutý od faktov“, čo si podľa neho vyžaduje reakciu lídrov EÚ.

Rumunský prezident Nicušor Dan na otázku novinárov, či došlo k narušeniu transatlantických vzťahov, odpovedal, že nie, a odkázal, že Európa ešte stále môže s USA diskutovať o dôležitých záležitostiach.