Američanka Samantha Staab (24) z Floridy bojuje so vzácnou neurologickou poruchou, ktorá ovplyvňuje každú časť jej tela a u okolia často vyvoláva mylný dojem, že je opitá, píše denník Mirror.
Keď mala sedem rokov, oznámili jej rodičom, že má generalizovanú DYT1 dystóniu – poruchu pohybu spôsobujúcou mimovoľné a opakované kŕče svalov po celom tele. Stav prirovnáva k Parkinsonovej chorobe alebo k neustálym kŕčom. „Môže to zasiahnuť ktorúkoľvek časť tela – od hlasiviek až po končatiny. U mňa je postihnuté úplne všetko,“ opisuje.
Zvyčajne ide o dedičné ochorenie, ktoré začína príznakmi v jednej končatine a potom sa rozšíri do iných častí tela. Spôsobuje tras, bolesť, ťažkosti s koordináciou a zvyčajne postihuje ľudí pred dovŕšením 20. roku života.
Ochorenie u nej začalo v ľavej nohe, v priebehu týždňa prestala chodiť a bola odkázaná na invalidný vozík. Zasiahnutá bola aj pravá ruka, tak sa musela naučiť písať ľavou. Ako 9-ročná podstúpila operáciu hlbokej stimulácie mozgu, pri ktorej jej implantovali elektródy napojené na batériu v bruchu. Elektrické impulzy mali pomôcť stimulovať pohyb a reč.
„Moja chôdza je nepravidelná, mám kolaps panvy a často si ľudia myslia, že som opitá. Počúvam poznámky typu ‚Tá je na mol‘ alebo ‚Dajte jej vodu‘. Dokonca ma nechceli pustiť do baru, kým som nevysvetlila, že mám dystóniu,“ vysvetlila mladá žena.
Naučiť sa znova chodiť a hovoriť jej trvalo päť rokov. Po viac ako desaťročí musela operáciu zopakovať – lekári vymenili batériu a posunuli elektródy, aby cielili presnejšie. Po zákroku bola opäť odkázaná na vozík a musela absolvovať dlhú rehabilitáciu. „Vedela som, že to bude dlhá cesta, ale chcela som z toho vyjsť silnejšia,“ dodáva.
Dnes už Samantha opäť chodí a cíti výrazné zlepšenie v trupe a končatinách. Hoci vie, že jej stav sa úplne nevylieči a dokonalú chôdzu zrejme nikdy nedosiahne, vďaka terapii a cvičeniu v posilňovni robí pokroky. „Je to o tom znovu naučiť mozog urobiť aj takú jednoduchú vec, ako je krok,“ hovorí odhodlane.