Rushdieho zdravotný stav sa zlepšuje: Neuveríte, čo tvrdí útočník!

Britský spisovateľ Salman Rushdie už viac nepotrebuje podporu umelej pľúcnej ventilácie a je schopný rozprávať. V nedeľu o tom informoval jeho agent Andrew Wylie. TASR správu prevzala z denníka The Guardian a agentúry DPA.

Počas Rushdieho prednášky v piatok v New Yorku vybehol na pódium muž a bodol ho do krku a do trupu. Spisovateľ utrpel ťažké zranenia, následne bol prevezený do nemocnice a podstúpil operačný zákrok. Wylie v sobotu vyhlásil, že Rushdie zrejme príde o oko, má pretrhnuté nervy v ruke a poškodenú pečeň.

Polícia identifikovala údajného útočníka ako 24-ročného Hadiho Matara z mesta Fairview v americkom štáte New Jersey. Predstavitelia USA v sobotu informovali, že Matara obvinili z pokusu o vraždu druhého stupňa. Ten sa však na súde vyhlásil za nevinného.

"Bol to cielený, nevyprovokovaný a vopred naplánovaný útok," vyhlásil prokurátor okresu Chautauqua Jason Schmidt. Dodal, že obvinený si všetko dopredu pripravil – vstupenku na prednášku si zakúpil v predstihu, na miesto konania udalosti pricestoval deň vopred a preukázal sa falošným dokladom totožnosti.

Matarov obhajca ex offo Nathaniel Barone sa sťažoval, že úradom trvalo príliš dlho, kým postavili Mataru pred sudcu, pričom dodal, že obvinený má "ústavné právo na prezumpciu neviny".

Podľa americkej televízie NBC News, ktorá citovala orgány činné v trestnom konaní priamo oboznámené s vyšetrovaním, 24-ročný Matar z mesta Fairview v americkom štáte New Jersey sympatizuje so šiitským (islamským) extrémizmom a s Iránskymi revolučnými gardami, ktoré sú elitnou zložkou iránskych ozbrojených síl.

Útok na Rushdieho odsúdili viaceré osobnosti politického a kultúrneho života – americký prezident Joe Biden, šéf európskej diplomacie Josep Borrell, britský premiér Boris Johnson, spisovateľ Stephen King či autorka knižnej série o Harrym Potterovi J.K. Rowlingová.

Rushdie sa stal na celom svete známym svojim štvrtým románom Satanské verše, vydanom v roku 1988. Román vyvolal najmä v moslimských krajinách vlnu protestov.

Kampaň proti Rushdieho románu vyústila až do situácie, keď iránsky duchovný vodca ajatolláh Rúholláh Músaví Chomejní vydal v roku 1989 náboženský dekrét - fatvu - kvôli znevažovaniu islamu, ktorého sa mal Rushdie v románe dopustiť. Podľa fatvy má každý moslim povinnosť Rushdieho zabiť. Rushdie sa tak musí od tohto momentu ukrývať a meniť miesto svojho pobytu.