Mrazivá predpoveď vedcov: TENTO extrém bude spôsobovať predčasnú smrť! Státisíce obetí ročne

Nedávna štúdia, ktorá skúmala vplyv rastúcich teplôt na fyzickú aktivitu, upozorňuje, že nekontrolované klimatické zmeny by mohli do roku 2050 zapríčiniť predčasnú smrť státisícov ľudí ročne. Vedci sa obávajú, že horúcejšie počasie na našej planéte ochromí milióny obyvateľov po celom svete, čo bude mať vážne dôsledky na ich zdravie a celkovú dĺžku života. Ako informoval portál Mirror, odborníci vyzývajú vlády, aby do budúcnosti vytvorili podmienky pre bezpečný pohyb ľudí aj počas extrémnych horúčav.

• Klimatické zmeny môžu podľa výskumníkov spôsobiť ľuďom rozsiahle zdravotné problémy.
• Vedci vo svojej štúdii poukázali na výrazný vplyv extrémnych horúčav na pohyb.
• Každý mesiac s priemernou teplotou nad 27,8 stupňa zvyšuje globálnu nečinnosť.
• Do roku 2050 môže nedostatok aktivity spôsobený horúčavami zabíjať sedemsto tisíc ľudí.
• Vedci žiadajú, aby sa viac investovalo do tienistých plôch a klimatizovaných priestorov.

Výskum vedcov z Južnej Ameriky, zverejnený v prestížnom časopise The Lancet Global Health, modeloval údaje zo 156 krajín z rokov 2000 až 2022. Tím sa snažil určiť, ako rastúce teploty ovplyvňujú našu schopnosť zostať fyzicky aktívnymi.

Ich zistenia jasne odrážajú nebezpečné hrozby, ktoré so sebou prinášajú klimatické zmeny. Ukázalo sa, že každý ďalší mesiac v roku, počas ktorého priemerná teplota presiahne 27,8 °C, zvyšuje globálnu nečinnosť približne o 1,5 %. V krajinách s nízkymi a strednými príjmami je tento nárast ešte výraznejší a pohybuje sa okolo 1,85 %. Do roku 2050 by tento trend mohol spôsobiť až 700-tisíc predčasných úmrtí ročne, ktoré budú priamo spojené s nedostatkom fyzickej aktivity.

Fyzická nečinnosť je už v súčasnosti veľkým globálnym problémom. Štatistiky naznačujú, že približne jeden z troch dospelých ľudí nespĺňa odporúčané týždenné ciele pohybovej aktivity. Týmto problémom sa intenzívne zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá si dala za cieľ znížiť globálnu fyzickú nečinnosť o 15 % do roku 2030. Autori štúdie však dôrazne varujú, že zhoršujúce sa klimatické zmeny a čoraz vyššie teploty by tento zámer mohli ohroziť.

Horúce a vlhké dni ľuďom sťažujú každodenný pohyb. Ťažkosti môžu mať najmä ľudia, ktorí fyzicky pracujú vonku, dochádzajú pešo alebo nemajú prístup do klimatizovaných priestorov na cvičenie. Vedci zdôrazňujú, že najviac zasiahnuté budú tropické oblasti, kde sú horúčavy najintenzívnejšie, a komunity s nižšími príjmami.

Výskumníci preto požadujú, aby vlády viac investovali do budovania zatienených zón, klimatizovaných priestorov a bezpečných cyklotrás, vďaka čomu sa ľudia budú môcť aktívne pohybovať aj počas horúčav. "Vystavenie horúčavám spôsobuje fyziologické obmedzenia v dôsledku zvýšenej kardiovaskulárnej záťaže organizmu. Je potrebné vnímať fyzickú aktivitu ako základnú ľudskú potrebu, ktorá je veľmi citlivá na klímu, aby sme tak zabránili masovému prechodu k sedavému spôsobu života," uzavreli.