Koktejl.sk
Svet sa pripravuje na extrémne výkyvy počasia. Klimatický fenomén El Niño môže byť v rokoch 2026 a 2027 najsilnejší v histórii meraní. V kombinácii s rekordným globálnym otepľovaním a geopolitickým napätím na Blízkom východe varujú odborníci pred katastrofálnymi suchami, záplavami a globálnou potravinovou krízou, uvádza poľský web SmogLab.
El Niño, teplejšia fáza klimatického cyklu ENSO v tropickom Tichom oceáne, opäť naberá na sile a aktuálne prognózy vyvolávajú vážne obavy. Modely naznačujú, že anomália povrchových teplôt oceánu by mohla presiahnuť 3 °C. Ak by sa tento scenár naplnil, budeme čeliť takzvanému „Super El Niñu“, najsilnejšiemu od začiatku meraní.
Vplyv tohto fenoménu pocíti celý svet, hoci v rôznych podobách. Juh USA či Čínu zvyčajne zasahujú intenzívne zrážky – napríklad v rokoch 1997 až 1998 si záplavy v Číne vyžiadali tisícky obetí. Naopak, Austrálii, Amazónii či subsaharskej Afrike hrozia zničujúce suchá a vlny horúčav. V Európe sú dôsledky ťažšie predvídateľné, no spravidla prinášajú výrazné anomálie.
Klimatické extrémy prichádzajú v najhoršom možnom čase. Sucho priamo ohrozuje poľnohospodárstvo, ale problémom nie je len počasie. Nedostatok základných hnojív, spôsobený konfliktom medzi USA, Izraelom a Iránom, situáciu dramaticky zhoršuje.
Útoky na priemyselné objekty a blokáda Hormuzského prielivu spôsobili, že z globálneho trhu zmizla podstatná časť močoviny (kľúčového dusíkatého hnojiva) a zemného plynu potrebného na jej výrobu. Tieto faktory môžu v najzraniteľnejších oblastiach, ako je subsaharská Afrika, vyvolať ničivý hladomor. Následky však pocíti aj Európa – napríklad extrémnym nárastom cien a nedostupnosťou kávy či kakaa.
Historické analógie sú desivé. Silné El Niño koncom 19. storočia prispelo k hladomorom, ktoré zabili vyše 50 miliónov ľudí, čo vtedy predstavovalo 3 až 4 % svetovej populácie. Dnes však čelíme bezprecedentnej situácii, kedy sa prirodzený klimatický jav spája s extrémnym globálnym otepľovaním v dôsledku ľudskej činnosti.
Koktejl.sk
