Analýza ukázala drsnú realitu: Zo sociálneho populizmus profitujú politici, lepší zárobok majú už aj Rumuni

• Slováci platia vyššie dane v porovnaní so susednými krajinami.
• Príjem z daní nezabezpečuje dostatočne kvalitné verejné služby.
• Ekonomika Slovenska zaostáva za ekonomikami okolitých štátov.
• Slovenskí zamestnanci zarábajú nižšie platy než susedné štáty.
• Politici majú výrazne vyššie platy v pomere k priemernej mzde.

Slováci platia vyššie dane ako väčšina občanov susedných krajín, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi. Za vysoké dane však dostávajú obyvatelia SR slabé verejné služby. Problémom je napríklad nedokončená dopravná infraštruktúra, slabá ekonomika aj vzdelávací systém. Vyplýva to z analýzy verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín ekonomického think-tanku MESA10.

„Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka,“ uviedol ekonomický analytik Tomáš Meravý. Situácia podľa neho nie je priaznivá ani v oblasti kvality vzdelávacieho systému. Slovenskí žiaci totiž zaostávajú v testoch OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) PISA za inými krajinami. Rovnako aj slovenské univerzity sa umiestňujú nižšie za univerzitami zo susedných štátov.

„V poslednom období zaznamenáva Slovensko enormný nárast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 narástli o celé štyri percentá hrubého domáceho produktu. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby,“ priblížil analytik s tým, že peniaze nesmerujú tam, kde by mohli ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby, ale slúžia ako nástroj kupovania si popularity vládnymi stranami. Štedrosť dôchodkového systému v SR prekračuje podľa neho reálne možnosti štátu.

Problémom je aj slabá ekonomika, z ktorej sú nízke platy, a z tých zase budú aj nízke dôchodky. Kým na Slovensku zarobí zamestnanec v priemere mesačne viac ako 1 500 eur v hrubom, tak v Rumunsku už priemerná mesačná mzda prekročila hranicu 1 800 eur. V Poľsku je priemerná mzda vyše 2 000 eur, v Česku viac ako 1 900 eur a v Maďarsku vyše 1 700 eur mesačne.

„Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom tým, že vláda jednoducho zanedbala ekonomický rozvoj a sústreďovala sa na kupovanie si voličskej priazne. Slováci sú dnes v rámci regiónu chudobným príbuzným svojich susedov. Jediní, kto z tejto situácie profituje, sú ústavní činitelia, ktorí majú doslova luxusné platy, jednak v absolútnej výške, ale aj v pomere k priemernej mzde. Napríklad plat slovenského prezidenta prevyšujúci 18 000 eur mesačne je vyšší, než je plat francúzskeho prezidenta, je to 12-násobok priemernej mzdy, a to je najvyšší platový kvocient v EÚ,“ uzavrel Meravý.

Podobne sú na tom podľa neho aj poslanci Národnej rady SR, ktorí majú najvyšší platový kvocient, keďže zarábajú takmer päťnásobok priemernej mzdy na Slovensku, čo je najvyššia hodnota v celej EÚ. Predseda vlády s platom prevyšujúcim 12 000 eur mesačne sa pohybuje zase na úrovni osemnásobku priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší kvocient v EÚ za maďarským premiérom.