Nórski vedci odhadujú, že pokiaľ sa emisie oxidu uhličitého výrazne neznížia, takmer tri štvrtiny svetovej populácie budú zažívať extrémne prejavy počasia veľmi pravidelne. Tornáda, extrémne zrážky a extrémne suchá budú bežné aj v oblastiach, ako je Česko, kde ich v minulosti poznali ľudia len veľmi zriedkavo.
Najprv bude mesiace extrémne sucho, potom prídu tak výdatné zrážky, že spadne za pár hodín to, čo inokedy za viac ako rok. „Extrémy sa budú týkať troch štvrtín svetovej populácie a budú veľmi bežné,“ tvrdí doktor Bjørn Samset z Centra pre medzinárodný výskum klímy CICERO v Osle.
Jeho tím skombinoval štyri rozsiahle simulácie klímy, aby zistil, aké časté môžu byť v nasledujúcich dvadsiatich rokoch extrémne zrážky a extrémne teploty. Vedúca autorka štúdie doktorka Carley Ilesová k tomu uviedla: „Zamerali sme sa na regionálne zmeny vzhľadom na ich väčší význam pre osobnú skúsenosť ľudí a ekosystémov v porovnaní s globálnym priemerom a identifikovali sme regióny, u ktorých sa predpokladá, že dôjde k výrazným zmenám v rýchlosti zmien.“
Najviac trpieť zmenou klímy budú v nasledujúcich 20 rokoch ľudia v Stredomorí, severozápadnej a južnej Amerike a východnej Ázii. Regióny, v ktorých sa očakávajú rýchle zmeny extrémnych prejavov počasia, budú spolu zahŕňať sedemdesiat percent svetovej populácie (5,6 miliardy ľudí). „Znižovanie emisií funguje, ale zmeny, ktoré sme už spôsobili, sú také silné, že budú ešte nejaký čas dominovať,“ tvrdí doktor Samset.
Extrémne prejavy počasia budú mať zhubný vplyv na zdravie populácie a samozrejme aj na ekonomiku. Ľudia budú najprv trpieť extrémnou horúčavou, umierať na ňu a hladovať z nedostatku potravín. Čo sa podarí vypestovať a zachrániť, spláchnu povodne pri extrémnych zrážkach. Vrátane domov a infraštruktúry.