Zuby z doby bronzovej ukrývali DNA baktérií spôsobujúcich zubný kaz, v českých mestských parkoch sa nachádza viac kliešťov než v lesoch a navyše majú viac infekcií. Vedci skúmali aj močenie cikád, ktoré podľa nich môže zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Vedci objavili v pozostatkoch ľudských zubov - stoličiek z doby bronzovej - DNA baktérií spôsobujúcich zubný kaz. Skúmané pozostatky ľudských zubov boli nájdené vo vápencovej jaskyni Killuragh v írskom grófstve Limerick a pravdepodobne patrili mužovi z doby bronzovej. Našli v nich množstvo DNA patriace baktérii Streptococcus mutans, ktorá spôsobuje zubný kaz.

Tím vedcov tiež objavil ďalšie typy mikroorganizmov spojených s ochoreniami ďasien vrátane baktérie Tannerella forsythia. Vedci boli na základe analýzy schopní zrekonštruovať genóm - kompletnú sadu genetického materiálu - týchto baktérií.

Tento objav podľa vedcov pomáha porozumieť, ako sa počas storočí vyvíjalo stravovanie ľudí, najmä v spojitosti s konzumáciou cukru. Streptococcus mutans dokáže metabolizovať cukry z potravy uviaznuté v zuboch, čím vytvára kyseliny. Nález tejto baktérie v pozostatkoch zubov z doby bronzovej vedci označili za mimoriadne vzácny objav.

Kliešte vyskytujúce sa v mestských parkoch v Česku sú infikované častejšie než tie v prírode. Baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu objavili vedci z projektu Kliešte v meste u každého štvrtého kliešťa.

Odborníci zo Štátneho ústavu v Prahe, Technickej univerzity v Ostrave a parazitológovia z AV ČR zbierali kliešte v každom krajskom meste a zisťovali, nakoľko sú pre človeka nebezpečné. Výsledky za minulú sezónu ukázali, že v mnohých parkoch bolo infikovaných boreliózou viac ako 30 percent kliešťov.

Počas prvých ôsmich mesiacov projektu vedci nazbierali viac ako 3000 kliešťov a testovali ich na prítomnosť piatich druhov baktérií, ktoré môžu u ľudí spôsobovať ochorenia.

"Takmer polovica kliešťov, presne 44 percent, bola infikovaných aspoň jednou z baktérií," uviedol vedúci projektu Václav Hönig z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR. Najčastejšie sa vyskytovala baktéria spôsobujúca lymskú boreliózu. Objavili ju v 26 percentách kliešťov.

Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS. "Vylučovanie všeobecne patrí k oblastiam, ktorým celkom dobre nerozumieme," uvádza hlavný autor štúdie Elio Challita z Harvardovej univerzity, ktorý sa venuje výskumu robotov inšpirovaných organizmami. "Cikády patria medzi najmenšie druhy hmyzu, ktoré, pokiaľ vieme, dokážu vytvoriť prúd (moču)," dodal.

Prekvapivé výsledky štúdie môžu mať mnohostranné využitie pri manipulácii s kvapalinami v malých množstvách v oblastiach, ako je 3D tlač, podávanie liekov, diagnostika ochorení či testovanie zlúčenín vo vesmíre.

"Hmyz je dokonalým laboratóriom na skúmanie manipulácie s kvapalinami v miniatúrnych množstvách. Hmyz lieta vzduchom, pije vodu, manipuluje s nektárom. A ako vidíme v tejto štúdii, tak aj vylučuje – močí," uvádza vedkyňa zaoberajúca sa dynamikou tekutín Anne Staplesová z University of Virginia, ktorá skúma mechaniku dýchania hmyzu a na štúdii sa nepodieľala.