Koktejl.sk
Slovenská ekonomika nemá za sebou dobrú prvú polovicu tohto roka a momentálne funguje iba s minimálnym rastom. Neistý je aj jej výhľad na najbližšie obdobie, ktorý ovplyvňujú problémy v medzinárodnom obchode, pomalý rast európskej ekonomiky aj očakávaná ďalšia konsolidácia na Slovensku, zhodnotili ekonomickí analytici.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR v piatok informoval, že hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 2. štvrťroku medziročne zvýšil o 0,6 %. Tempo rastu bolo najnižšie za posledných desať štvrťrokov, pričom úroveň 1 % neprekročilo druhý štvrťrok za sebou. V súhrne za 1. polrok vzrástol HDP v stálych cenách o 0,7 %.
„Slovenská ekonomika nezažila najlepší prvý polrok, keď rast výrazne zaostal za očakávaniami, pričom spomalenie je citeľné aj na medzikvartálanych výsledkoch. Slabý výkon v prvej polovici roka, dopady konsolidačných opatrení a externých hrozieb tlačia odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2025 pod 1 %, teda smerom k priemeru eurozóny,“ konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že takéto tempo rastu na dobiehanie bohatších krajín v EÚ nestačí.
Pripomenul, že SR je ako malá a otvorená ekonomika citlivá na vývoj globálnych obchodných vzťahov a riziká eskalácie sporov v tejto oblasti. „Nová obchodná dohoda s USA, ktorá znížila clá na autá z 27,5 % na 15 %, poskytne iste uvoľnenie, ale výzva tu ostáva a hlavné dopady uvidíme v roku 2026. Okrem toho sa aj v druhom polroku môžu ešte prejaviť efekty plynúce zo snahy predbehnúť zavedenie ciel v prvej polovici roka, najmä v prvom štvrťroku,“ priblížil Kočiš. Jedným zo zásadných faktorov budúceho rastu by bolo podľa neho oživenie európskej ekonomiky, najmä Nemecka.
„Slovenská ekonomika funguje v móde minimálneho rastu. Spotreba síce vďaka silnejšiemu trhu práce drží ekonomiku nad nulou, no problematický vývoj v hlavných priemyselných odvetviach znižujú jej potenciál,“ upozornil analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Výhľad ostáva podľa neho veľmi opatrný, ovplyvnený ako pretrvávajúcou neistotou v zahraničnom obchode, tak novými konsolidačnými opatreniami. „Ak by tie opätovne zhoršili podnikateľské prostredie a mali primárne proinflačný charakter, následné zhoršenie trhu práce bude obmedzovať aj spotrebu domácností a ekonomika tak ostane v ´zelenej nule´, čo bude stupňovať tlak na ďalšie konsolidačné opatrenia v stredno- a dlhodobom horizonte,“ avizoval.
V nasledujúcich mesiacoch by pozitívny impulz pre ekonomiku mohli priniesť účinky uvoľnenej menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré by mali podporiť investície aj spotrebu, predpokladá Kočiš. Do ekonomiky tiež budú v tomto aj budúcom roku prúdiť prostriedky z Plánu obnovy, ktoré je však potrebné efektívne využiť.
„Kvôli slabému výkonu v prvom polroku, externým hrozbám a prebiehajúcej konsolidácií sme upravili odhad rastu slovenskej ekonomiky pre tento rok na úroveň 0,7 % medziročne. V budúcom roku očakávame, že by slovenská ekonomika mohlo rásť na úrovni 1,3 %,“ doplnil analytik.
Koktejl.sk
