Koktejl.sk
Pestrý trestný register a pobyt za mrežami mal Ladislav Winkelbauer už za minulého režimu, no vtedy sa mu podarilo ešte na falošné doklady odísť z krajiny a do Česka sa vrátil až po nežnej revolúcii. Pri pochybnom podnikaní zostal a neskôr si za svoje dve obete vybral bývalú milenku s kumpánom, ktorí boli pre neho nepohodlnými svedkami. Dvojica vedela o jeho nekalých aktivitách a mohla ho ľahko usvedčiť, informuje portál CNN Prima NEWS.
Do auta im nastražil trhavinu a svoj plán dokonal. O všetkom vedel jeho spoločník Ivan Zerzář, ktorý nakoniec prehovoril a usvedčil ho. Winkelbauer dobre vedel, aký trest mu hrozí, no keďže bol inteligentný, naplánoval si únik z väzenia. Spolubývajúci z cely mu vyrobil kľúče, s ktorými si odomkol putá a šikovne využil nepozornosť jeho eskorty.
V auguste 1995 sa vyšetrovateľ chystal podať návrh na jeho obžalobu a musel obvineného oboznámiť so spisom. Jeho čítanie trvalo tri dni. Prvé dva dni boli v pankráckej väznici, no posledný deň si vynútil čítanie na kriminálke na Bartolomejskej ulici v Prahe kvôli tomu, že sa nevie sústrediť. Policajti mu vyhoveli, no to nemali robiť. Winkelbauer vycítil šancu na útek.
K úspechu mu dopomohli aj členovia eskorty, keď jeden z nich porušil predpisy a nesadol si vedľa neho na zadné sedadlá, ale dopredu ku kolegovi. Winkelbauer dlho nečakal a na Nuselskom moste si odomkol putá a vyhrážal sa odpálením bomby, ktorou bola, ako sa neskôr zistilo, iba krabička tabaku a niekoľko drôtikov. Ozbrojení muži zo strachu o život otočili na jeho žiadosť vozidlo a odstavili ho až na okraji hlavného mesta. Tam ich donútil vystúpiť, zaviedol ich do lesa a priviazal k stromu.
Policajtom sa neskôr podarilo oslobodiť a zalarmovať kolegov. Svoje ukradnuté auto si našli o deň neskôr na Smíchove. Rozbehla sa veľká pátracia akcia, ktorú ale komplikoval koncert Rolling Stones na Strahove. V meste bol chaos už aj bez toho, aby ešte pátrali po utečencovi z väzenia.
Winkelbauerovi sa v Prahe darilo schovávať dlhých sedem mesiacov. Zmenil vizáž, používal falošné doklady, dokonca chodil aj do svojho obľúbeného baru do Divadla Bez zábradlí, píše český web. Až po niekoľkých mesiacoch sa na ňom začal podpisovať stres zo života na úteku. Začal piť alkohol a podľa niektorých neskorších výpovedí aj brať drogy.
V marci 1996 už trpel predstavou, že sú mu policajti na stope. Pri odchode z baru mával opitý so zbraňou a dožadoval sa taxíka. Pri ňom ohrozoval mladé dievča, no taxikár ju začal brániť a strhla sa bitka, ktorú uvidela práve prechádzajúca hliadka. Až do tej chvíle o ňom policajti veľa informácii nemali. Keď uvidel auto polície, dal sa na útek, ale hliadka ho prenasledovala.
Cestou narazil na redaktora Českej tlačovej agentúry Jana Bartáčeka s priateľkou, ktorých si na chvíľu vzal ako rukojemníkov a žiadal od nich, aby mu zaobstarali odvoz. Dvojici sa podarilo pred zrakmi policajtov Winkelbauerovi uniknúť a on medzitým zmizol v domovom priechode. V zadnej časti domu vykopol dvere do jedného z bytov.
V ňom sa nachádzal 16-ročný školák Ruben Lang s dvomi Američanmi, ktorí prišli na návštevu za rodinou. Mladík vyšiel z izby pre nezvyčajný hluk a zbadal v predsieni muža ako na neho mieri pištoľou. Z postelí vyskočila aj návšteva zo zámoria - Frank Pond a Don Royse. Winkelbauer ich znova žiadal o taxík, pobehoval po byte a nútil ich hľadať policajtov. Neskôr ich prinútil vliezť do vane, pretože sa obával, že policajti pustia cez vetranie nejaký plyn alebo žieravinu.
Keď Winkelbauer vystrelil do zrkadla, obaja Američania sa neho vrhli a pokúšali sa mu vziať zbraň. Ruben zatiaľ od susedov zavolal na číslo 158. Frank s Donom na ňom sedeli do príchodu polície a snažili sa ho držať čo najďalej od pištole. Že ide o hľadaného zločinca, zistili až v nemocnici Ministerstva vnútra, kde ho spoznal jeden policajt, ktorý tam bol hospitalizovaný.
„Zadržaním Winkelbauera sme splatili dlh verejnosti, ktorý cítime, odkedy nám tento muž utiekol. Vnímam to nie ako mimoriadnu akciu, ale veľmi dobrý úspech polície. Napriek tomu, že sme celý čas vedeli, že je od úteku stále na území Prahy, pátranie nám sťažovala zmena jeho vizáže. Je veľmi ťažké ho teraz rozpoznať,“ citoval slová vtedajšieho šéfa polície web idnes.cz. „Ak Winkelbauer znova utečie, vedenie pražskej polície osobne zastrelím,“ dodal v žartom.
V tú chvíľu ešte nevedel, že Winkelbauer sa o útek pokúsi znova. Predposledný októbrový deň v roku 1996 sa mu na Pankráci podarilo s dvoma ďalšími spoluväzňami prebúrať tehlovú klenbu cely.
Ďaleko sa ale nedostali. Zastavili sa na streche budovy. „Keď vyliezli na strechu, muselo im byť jasné, že sa nikam ďalej nedostanú, tak chceli možno urobiť aspoň šou,“ komentoval to riaditeľ väznice Jaroslav Gruber. Winkelbauer sa ale nevzdával a vyhlásil, že sa o útek pokúsi znova. To si už väznica nemohla dovoliť a premiestnila ho do špeciálnej miestnosti, ktorá mala opláštené steny, podlahu aj strop.
Koktejl.sk
